Galileove mesiace

Galileove mesiace sú štyri najväčšie a najjasnejšie Jupiterove mesiace – Európa, Ganymede, Kalisto a Io. Sú to vôbec prvé nebeské telesá objavené ďalekohľadom a prvé známe mesiace inej planéty ako Zem. Patria k najväčším mesiacom slnečnej sústavy. Tri z nich majú ľadový povrch, štvrtý (Io) zase povrch tvorený horninami.^[1]

Objav

Galileo Galilei, objaviteľ štyroch najväčších mesiacov Jupitera

Prvé pozorovania uskutočnil nemecký astronóm Simon Marius možno už v novembri 1609. Objav však publikoval až v roku 1614 v práci Mundus Iovialis. Galileo Galilei mesiace prvýkrát spozoroval 7. januára 1610 a považoval ich najprv za hviezdy. Po čase zistil, že nejde o hviezdy, ale o telesá obiehajúce okolo Jupitera. Objav publikoval 13. marca 1610 v spise Sidereus Nuncius („Hviezdny posol“). Tento objav mal pre astronómiu veľký význam, pretože preukázal, že existujú nebeské telesá, ktoré neobiehajú okolo Zeme a zároveň znamenal veľkú podporu pre uznanie heliocentrického systému.^[2]^[3]

Galileo Galilei pôvodne nazýval mesiace podľa svojich mecenášov „Medicejské hviezdy“ (Sidera Medicea) a označoval ich rímskymi číslicami I. – IV, keďže medicejskí bratia boli tiež štyria. Toto označenie sa používalo do konca 19. storočia a viedlo k zmätkom. Preto bolo na odporúčanie Johannesa Keplera prijaté pomenovanie, ktoré navrhol Simon Marius.^[4]^[5]

Galileo Galilei (či Simon Marius) však pravdepodobne nebol prvý človek, ktorý tieto mesiace videl. Polynézania majú taký vynikajúci zrak, že ešte dnes udivujú schopnosťou vidieť (za priaznivých podmienok) mesiace Jupitera.^{[chýba zdroj]}

Tabelárne zobrazenie

Galileove mesiace sú (v poradí od najbližšieho k Jupiteru po najvzdialenejší):

Meno	Priemer (km)	Hmotnosť (kg)	Stredný polomer obehu (km)	Obežná doba (dni)
Io	3 643	8,93×10²²	421 800	1,77
Európa	3 122	4,8×10²²	671 100	3,55
Ganymede	5 262	1,48×10²³	1 070 400	7,16
Kalisto	4 821	1,08×10²³	1 882 700	16,69

Obežné dráhy

Dráhová rezonancia Io, Európy a Ganymedu. Konjunkcie sú zvýraznené zmenou farby.
Animácia obehu mesiacov za obdobie 31 pozemských dní (január 2019)
Jupiter · Io · Európa · Ganymede · Kalisto

Referencie

↑ OWEN, Tobias Chant. The Galilean satellites. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-08-24, [cit. 2024-10-19]. Dostupné online.
↑ BENKOVIČOVÁ, Kristína. Mesiac nie je dokonalá guľa. Galilei naštrbil antické predstavy o vesmíre. Veda na dosah (Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR), 2024-03-21. Dostupné online [cit. 2024-10-19].
↑ KEPLER, Jan. Sidereus nuncius čili Hvězdný posel [online]. Praha: Český rozhlas, 2009-01-04, [cit. 2024-10-19]. Dostupné online.
↑ KRATOCHVÍL, Zdeněk. Galileo Galilei – Vynálezy a astronomické objevy. OSEL (Objective Source E-Learning) (Telč: Osel), 2020-05-10. Dostupné online [cit. 2024-10-19]. ISSN 1214-6307.
↑ Galilean Moons of Jupiter [online]. NASA, 2013, [cit. 2024-10-19]. Dostupné online.