Gejza Slameň

slovenský herec

Gejza Slameň (* 3. marec 1906, Lučatín – † 15. marec 1974, Bratislava) bol slovenský herec.

Gejza Slameň
Narodenie 3. marec 1906
Lučatín
Úmrtie15. marec 1974 (68 rokov)
Bratislava
Povolanieherec
RodičiaJozef Slameň, Amália Bušniaková

RodinaUpraviť

  • otec Jozef Slameň
  • matka Amália rod. Bušniaková
  • manželka Mária E. Škultéty (* 28. máj 1911 - † 24. apríl 1995)
  • syn Ing. arch. Ivan Slameň (* 8. jún 1932 -† 5. august 2006)
  • syn Dušan Slameň (* 15. apríl 1934 - † 10. jún 1989)

ŽivotopisUpraviť

Gejza Slameň sa narodil v Lučatíne, v rodine štátneho horára, ako najmladšie dieťa zo súrodencov Eleny a Jozefa. Gymnázium absolvoval v Banskej Bystrici. V rokoch 1926-27 študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Bol učiteľom na Budči, potom na evanjelickej ľudovej škole v Ľubietovej, odkiaľ 1. septembra 1931 prešiel za správcu školy na Povrazníku, kde ako učiteľ pôsobil do roku 1946. V rokoch 1946 – 1949 opäť učil v Ľubietovej. Učiteľské povolanie spájal s verejnou prácou (počas SNP tajomník RNV a po roku 1945 predseda MNV na Povrazníku) a najmä ochotníckou činnosťou. 25. augusta 1931 sa oženil s Máriou E. Škultéty, pochádzajúcou z Hornej Lehoty, s ktorou mal dvoch synov, Ing. arch. Ivan Slameň (spoluator Mostu SNP v Bratislave) a Dušan Slameň.

Po roku 1945 sa stal členom Mestského divadelného združenia v Banskej Bystrici. Ako aktívny divadelný ochotník patril k zakladateľskej generácii hercov Stredoslovenského divadla vo Zvolene, ktoré vzniklo v roku 1949. Spolu so svojimi kolegami tvoril vo zvolenskom divadle prvý, dvadsaťpäťčlenný divadelný herecký súbor. Z jeho spoluzakladajúcich kolegov spomeňme aspoň Karola Badániho, ktorý bol zároveň do roku 1953 aj prvým riaditeľom divadla, Máriu Markovičovú, Zoru Paulendovú, Ľudovíta Grešša, ktorý v rokoch 1954 – 1956 pôsobil aj ako riaditeľ divadla, L. Hritza, J. Bullovú, Angelu Jakubisovú, R. Debnárika, Valériu Čaplovú, či Ernesta Šmálika. Prvú premiéru malo zvolenské divadlo 28. augusta 1949 s inscenáciou Makar Dúbrava, od ruského autora Alexandra Kornejčuka. Inscenácia mala úspech aj na prehliadke divadelných súborov Veľká divadelná žatva v Prahe, na ktorej získala ocenenie a spolu s ňou aj piati herci, vrátane Gejzu Slameňa. Pre hercov bola táto cena o to vzácnejšie, že sa spravidla udeľovala jednému hercovi. Vo zvolenskom divadle Gejza Slameň účinkoval do roku 1952. Podľa divadelných kritikov, práve prvé tri zvolenské sezóny boli jeho najplodnejšou érou.

Od sezóny 1952/1953 pôsobil v činohre SND, kde sa okruh jeho postáv zúžil na menšie úlohy. Z 55 postáv, ktoré tu stvárnil, spomeňme napríklad detektíva Tvrdlíka vo Zvonovom Tanci nad plačom (1957), Tatár v Gorkého Na dne (1959) a postava Richtára v Jiráskovom Lampáši (1973), ktorú stvárnil už po odchode do dôchodku. V sezóne 1954/1955 pôsobil vo funkcii riaditeľa Krajského divadla v Nitre, dnes Divadlo Andreja Bagara.

Angažmán na prvej slovenskej divadelnej scéne mu prinieslo aj účinkovanie v šiestich slovenských celovečerných hraných filmoch. Vo filme a televízii stvárnil najmä epizódne postavy rázovitých dedinčanov a ľudových typov. V roku 1972 odišiel do dôchodku, no ešte aj potom účinkoval v niektorých predstaveniach. Účinkoval aj v mnohých rozhlasových inscenáciách a rozprávkach.

Gejza Slameň zomrel 15. marca 1974 v Bratislave. Pochovaný je na ružinovskom cintoríne, kde je uvedený medzi významnými osobnosťami, ktoré sú tu pochované.

OcenenieUpraviť

  • Roku 1951 laureát štátnej ceny

Divadelné postavyUpraviť

  • Filip Semenko – Alexander Kornejčuk: Makar Dúbrava, Zvolen, 1949
  • Pán s Chudobíc – Ján Chalupka: Kocúrkovo, Zvolen, 1949
  • Podkolesin – Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Ženba, Zvolen, 1949
  • Jourdain – J. B. Moliér: Meštiak šľachticom, Zvolen, 1950
  • Detektív Trdlík – Peter Zvon: Tanec nad plačom, Bratislava SND, 1957
  • Tatár – Maxim Gorkij: Na dne, Bratislava SND, 1959
  • Dengľavý – Shakespeare: Sen noci svätojánskej, Bratislava SND, 1965
  • Richtár – Alois Jirásek: Lampáš, Bratislava SND, 1973 – posledná naštudovaná úloha

FilmografiaUpraviť

  • 1951  Boj sa končí zajtra
  • 1952  Mladé srdcia (Varga)
  • 1953  Pole neorané (statkár Martikán)
  • 1954  Drevená dedina (Ondrej Zorba)
  • 1956  Posledná bosorka (veliteľ pandúrov)
  • 1957 Štyridsaťštyri (richtár)
  • 1958  Dáždnik svätého Petra
  • 1972  Krútňava – filmové spracovanie opery Eugena Suchoňa (starejší)

LiteratúraUpraviť

Externé odkazyUpraviť