Gradient (matematika)

Gradient (priamy preklad z angličtiny: sklon, spád) je zovšeobecnenie sklonu (strmosti) funkcie pre viacero premenných. Je to vektor prvých derivácií podľa jednotlivých premenných skalárnej funkcie resp. (presnejšie) zovšeobecnenie takéhoto vektora pre prípady, kde je namiesto skalárnej funkcie tenzor vyššieho rádu (Napríklad ak je namiesto skalárnej funkcie vektorová funkcia, t.j. tenzor prvého rádu, je gradient príslušná Jacobiho matica). [1]

Smer gradientu je smerom najväčšej zmeny danej funkcie.

Matematický opis pre gradient aplikovaný na skalárnu funkciu s premennými priestorové súradniceUpraviť

Aplikáciou gradientu na skalárne pole dostaneme vektorové pole.

Matematická definíciaUpraviť

Gradient sa značí symbolom   (nabla), niekedy ho však označujeme jednoducho grad. Pre skalárne pole   počítame jeho gradient   pomocou vzťahu (symbol   označuje parciálnu deriváciu)

 

Samotný vektorový operátor gradientu môžeme preto zapísať ako

 

Vlastnosti gradientuUpraviť

Ak sú F,G vektorové polia, f,g funkcie, a,b reálne čísla, má gradient nasledujúce vlastnosti:

Je lineárny voči reálnym číslam

 

spĺňa Leibnizove pravidlo pre funkcie

 

gradient skalárneho súčinu vektorov spĺňa

 

kde ∇ × F je rotácia vektorového poľa F.

Vyjadrenie v rôznych súradných sústaváchUpraviť

Nasledujúce vzťahy udávajú vyjadrenie gradientu v rôznych súradných sústavách v trojrozmernom priestore. Ak je funkcia f skalárne pole v daných súradniciach a striežkované tučné znaky súradníc sú jednotkové vektory bázy v daných súradniciach, potom platí

Vo valcových súradniciach:

 

Vo sférických súradniciach:

 

Ak používame všeobecné ortogonálne súradnice x1,x2,x3, ktorej Laméove koeficienty sú v tomto poradí h1,h2,h3

 

V úplne všeobecných súradniciach pre zložky vektora gradientu platí

 

Tu je potrebné poznamenať, že zatiaľ čo v predchádzajúcom texte sme za bázu brali ortonormálnu bázu v daných súradniciach, vo vzorci pre všobecné súradnice používáme bázu vektorov alebo diferenciálnych foriem a explicitne sa píše akú.

Príklad výpočtuUpraviť

Zoberme si  . Gradient takéhoto poľa je

 

(na prvom mieste je derivácia   podľa  , na druhom podľa  , na treťom podľa  ).

Názorné vysvetlenieUpraviť

Začneme pojmom skalárne pole z úvodného odseku. To v skutočnosti neznamená nič iné než mať priradené číslo (skalár) každému bodu priestoru. Z bežného života si môžeme predstaviť miestnosť a meranie teploty v nej (pri okne je chladnejšie ako nad radiátorom). Skalárne pole   nám potom udáva teplotu v bode miestnosti so súradnicami  . Úlohou gradientu je do každého bodu priestoru položiť vektor (šípku) ukazujúci, ktorým smerom teplota najviac rastie. No a priestor, ktorý má v každom bode vektor nazývame vektorové pole. Veľkosť vektora je určená veľkosťou rastu teploty v danom smere – čím rýchlejšie sa teplota mení, tým väčší je vektor. Môžeme teda zhrnúť, že aplikáciou gradientu na skalárne pole teda dostávame vektorové pole.

Podobne si môžeme namiesto trojrozmernej miestnosti predstaviť niečo jednoduchšie – dvojrozmernú plochu. Kopec potom vieme matematicky vyjadriť pomocou funkcie   vyjadrujúcej výšku kopca nad bodom so súradnicami  . Gradient opäť ukazuje smer najprudšieho stúpania v danom bode kopca (je dobré si uvedomiť, že tento smer nemusí byť totožný so smerom k vrcholu kopca).

ReferencieUpraviť