Grandes Jorasses
Les Grandes Jorasses sú výrazná alpská štvortisícovka v oblasti Mont Blancu na hranici Francúzska (Horné Savojsko) a Talianska (Údolie Aosty).
Grandes Jorasses | |
vrch | |
Grandes Jorasses, masív Mont Blancu, severná stena. Dolu "autostráda" ľadovca Mer de glace.
| |
Štáty | Taliansko, Francúzsko |
---|---|
Pohorie | Alpy |
Horská skupina | Grajské Alpy |
Nadmorská výška | 4 208 m n. m. |
Súradnice | 45°52′8″S 6°59′17″V / 45,86889°S 6,98806°V |
Najľahší výstup | Juhozápadnou stenou |
Prvovýstup | Horace Walker, Johann Jaun, Melchior Anderegg, Julien Grange |
- dátum | 30. jún 1868 |
Poloha v rámci Francúzska
| |
Wikimedia Commons: Grandes Jorasses | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Masív Grandes Jorasses tvorí sedem vrcholkov (posledný sa občas neuvádza) v asi kilometrovom vrcholovom hrebeni, ktorý je orientovaný v smere východ - západ:
- Pointe Walker (4 208 m)
- Pointe Whymper (4 184 m)
- Pointe Croz (4 110 m)
- Pointe Hélène (4 045 m)
- Pointe Marguerite (4 066 m)
- Pointe Young (3 996 m)
- Pointe Payot (3 975 m)
Na francúzskej strane dominuje nad ľadovcom Leschaux, bočným výbežkom Mer de glace, na talianskej nad údolím Courmayeuru. Jeho vrcholový hrebeň leží medzi sedlom Lastovičiek - col des Hirondelles (3 480 m) na severovýchode a sedlom col des Grandes Jorasses (3 825 m) na západe, na ktorom sa nachádza bivaková búda Canzio.
Severná stena, rozčlenená viacerými piliermi, patrí so svojími 1200 metrami výšky a trochu väčšou šírkou k najväčším žulovým stenám Álp.
Výstupy normálkami
upraviť- 24. jún 1865 Prvý výstup na Pointe Whymper vykonal Edward Whymper (známy ako prvý človek na Matterhorne) s 3 druhmi. Snažil sa získať výhľad na Aiguille Verte, ale zistil, že mu zavadzia Pointe Walker.
- 30. jún 1868 Prvý výstup na najvyšší bod - neskôr pomenovaný Pointe Walker - vykonal Horace Walker s Melchiorom Andereggom, Johannom Jaunom a Julienom Grangeom.
Severná stena
upraviťPo tvrdom medzinárodnom súperení bol najprv v r. 1935 zdolaný Crozov pilier (Martin Meier a Rudolf Peters). Najvýznamnejší bol však výstup na najvyšší bod Walkerovým pilierom 4. - 6. augusta 1938 tromi Talianmi z Dolomitov, viedol ich Riccardo Cassin. Neskôr boli stenou zlezené ďalšie vrcholky: 1958 Pointe Marguerite (René Desmaison a Jean Couzy), v tom istom roku Pointe Young (Enrico Cavalieri a Andre Mellano), 1964 Pointe Whymper (Walter Bonatti a Michel Vaucher) a 1970 Pointe Hélène Poliakmi (Eugeniusz Chrobak, Jacek Poręba a Wojciech Wróż). Prvý zimný priestup poľskej cesty vykonali v r. 1978 naši lezci Dušan Becík a Ján Porvazník.
Prvých sedem letných prelezov Walkerovým pilierom
upraviť- 1938 : Riccardo Cassin, Luigi Esposito, Ugo Tizzoni
- 1945 : Edouard Frendo, Gaston Rébuffat
- 1946 : Pierre Allain, René Ferlet, Jacques Poincenot, Guy Poulet
- 1946 : Lionel Terray, Louis Lachenal
- 1947 : Marcel Malet, Karékine Gurékian, Revel
- 1949 : Mario Bianchi, Walter Bonatti, Andrea Oggioni, Emilio Villa
- 1950 : Hermann Buhl, Kuno Rainer
Iné zaujímavé výstupy
upraviťPrvý čs. výstup Walkerovým pilierom vykonali Radovan Kuchař a Zdeno Zibrín v r. 1959. O dva roky dokončili Trilógiu.
Druhý priestup "cestou cez Rubáš" uskutočnilo v r. 1968 družstvo Ondřej Blecha, Ivan Dieška, Ivan Bortel a Valentin Kanyár.
V r. 1971 René Desmaison a Serge Gousseault ostali v zime 15 dní uväznení v SV stene Pointe Walker. Prežil len Desmaison a napísal knižku 342 hodín na Grandes Jorasses.
V r. 1979 čs. družstvo Jaroslav Kutil, Tomáš Procházka, Luděk Šlechta a Jiří Švejda uskutočnilo prvovýstup na Walkerov pilier a nazvalo ho "Rolling Stones" (valiace sa kamene).
Čs. dvojka Ladislav Kyrc a Bohuslav Mrózek zrealizovala prvý zimný priestup anglickou cestou (Nick Colton - Alex MacIntyre 1976) v r. 1982.
Niekoľko nových línií preliezol na prelome tisícročia Patrick Gabarrou. Dnes vedie severnou stenou asi 40 rôznych ciest.
Prvé sóla vyliezli: Pierre Béghin na Pointe Walker, Valery Babanov na Pointe Whymper ("Eldorado", 1999) a Slavko Svetičič na Pointe Croz ("Manitua", 1991).
Prvý zimný výstup Walkerovým pilierom vykonali Walter Bonatti a Cosimo Zappelli v r. 1963.
Trilógia
upraviťSeverné steny Grandes Jorasses, Matterhornu a Eigeru sa označujú aj ako "magický triptych." Ako prvý slovenský horolezec ho dosiahol Zdeno Zibrín 1961, po ňom Peter Hámor a Pavol Jackovič 1995. Prvé zimné sólo všetkých troch stien preliezol Ivano Ghirardini v zime 1977-78.
Referencie
upraviť- Ivan Dieška: Horolezectvo zblízka, Šport, Bratislava 1984.
- Ivan Dieška a kolektív: Horolezectvo - Encyklopédia, "Šport", Bratislava, 1989, ISBN 80-7096-015-9.
- Gaston Rébuffat: Hviezdy a búrky, Osveta 1956.
- René Desmaison: 342 hodin ve stěně Grandes Jorasses, NAVA Plzeň, 1994.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grandes Jorasses