Gregor Lusavorič

Svätý Gregor Lusavorič (iné mená: Gregor Osvietiteľ[1], Grigor Partev[1], Gregor Osvietenec[2], Gregor Iluminátor[3]; lat. Gregorius Illuminator, gr. Γρηγόριος Φωστήρ / Gregorios Phoster, arm. Գրիգոր Լուսավորիչ, * okolo 240[1]/257[4]  –  † 325[1]/332[4]/337[5]) bol jeden z prvých úspešných kresťanských misionárov Arménska a prvý patriarcha (katolikos) Arménskej apoštolskej cirkvi. Pretože sa mu v Arménsku podarilo zakoreniť kresťanstvo (ktoré sa tam však podľa tradície šírilo už od čias apoštolov - apoštoli Tadeáš a Bartolomej)[5], býva označovaný aj ako apoštol Arménska,[6] či „krstiteľ Arménska“ a arménska cirkev býva označovaná ako gregoriánska.[7] Podľa arménskej tradície pochádzal z partského (perzského) rodu (viď. prezývka Partev) spriazneného s arménskym kráľovskou rodinou.

svätý
Gregor Lusavorič
prvý katolikos a patrón Arménska
Mozaika sv. Gregora Lusavoriča, Chrám Theotokos Pammakaristos, Konštantínopol (dnešné Fethije Džami), 14. storočie
Mozaika sv. Gregora Lusavoriča, Chrám Theotokos Pammakaristos, Konštantínopol (dnešné Fethije Džami), 14. storočie
Biografické údaje
Narodenieokolo 240/257
Arménske kráľovstvo
Úmrtie325/332/337 (?)
Arménske kráľovstvo, hornoarménska provincia Daranalia, jakyňa Mania
Uctievanie
PatronátArménsko
CirkevKatolícka cirkev
Arménska apoštolská cirkev
Ortodoxná cirkev
Anglikánska cirkev
Sviatok30. september (Arméni a východné cirkvi)
1. október (katolíci)
iné dátumy (Arméni)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGregor Lusavorič
(multimediálne súbory na commons)

Arménske cirkvi si sv. Gregora pripomínajú 30. septembra pri príležitosti výročia uloženia jeho ostatkov, zároveň však slávia aj ďalšie dni - 5. august (spomienka Gregorovho narodenia), 4. február (jeho utrpenie), 28. február (začiatok jeho väznenia), či 19. október (koniec jeho väznenia). Cirkvi východného obradu a sýrske cirkvi si jeho pamiatku pripomínajú 30. septembra, v rímskom (katolíckom) kalendári bola Gregorova spomienka ustanovená pápežom Gregorom XVI. na 1. októbra.[5]

Za svätých sú považovaní aj jeho synovia - nástupcovia Vrtanes I. a Aristakes I. a vnuci Husik I. a Grigoris (úrad katolika bol v Arménsku prvé storočia až do úradu Izáka (Sahaka) I. dedičný).

ŽivotUpraviť

 
Socha Gregora Osvietiteľa vo Vatikáne (2010)
 
Pravá ruka sv. Gregora Osvietiteľa, je uchovávaná v Libanone, v Múzeu sv. Kilikijskej stolice

Gregorov otec Anag (Anak) bol arménskym kniežaťom pokrvne spriazneným s arménskym kráľovským rodom. Po tom, čo jeho otec na podnet perzského veľkokráľa Ardašíra zavraždil svojho príbuzného arménskeho kráľa Chosrova II. (279/280287), bola celá jeho rodina až na Gregora vyvraždená. On sám sa mal zachrániť len vďaka dojke Sofii.[6] Následne Gregor vyrastal v kapadóckej Cézarey, kde sa mu dostalo kresťanskej výchovy a kde od biskupa Leontia prijal krst. V Kapadócii sa Gregor tiež oženil s istou Miriam (Mária) a mal dvoch synov - Vrtana a Aristaka.

Do Arménska sa Gregor vrátil v sprievode Chosrovovho syna, arménskeho kráľa Trdata III. (gr. Tiridatés). Trdat, ktorý bol vychovaný v pohanstve v kresťanstve videl hrozbu. Pretože sa Gregor odmietol vzdať kresťanskej viery, kráľ Trdat III. ho dal mučiť a ako syna vraha svojho otca uväzniť. Podľa arménskych historikov sa Gregorovi stal osudným konflikt s kráľom vyvolaný jeho neochotou obetovať kadidlo bohyni Anáhite.[8] Vo väzení (jame) na mieste zvanom Chor (Khor) Virap (arménsky hlboká kobka) mal Gregor stráviť viac ako 12 rokov a prežiť mal podľa legiend len vďaka pomoci akejsi vdovy.

Postupne sa však Gregorovi podarilo pre kresťanstvo získať viacerých vplyvných ľudí a nakoniec aj kráľa Tiridata, ktorý kresťanstvo v roku 301 povýšil na štátne náboženstvo. Podľa arménskeho historika Agathangegha obrat nastal po tom, čo duševne ťažko chorý kráľ (iné zdroje hovoria o lepre) ozdravel vďaka modlitbám väzneného Gregora. Trdat mal podľa legendy ochorieť po tom, čo nechal popraviť dve kresťanské panny, ktoré ho odmietli.

Na Trdatovu žiadosť bol následne Gregor cézarejským biskupom Leontiom ustanovený za katolika, najvyššieho arménskeho biskupa a započala sa jeho misijná činnosť. V Arménsku začali vznikať prvé chrámy, kláštory a školy a na kresťanstvo začalo konvertovať stále viac ľudí zo všetkých vrstiev. Gregor taktiež vypracoval viacero cirkevnoprávnych predpisov (kánonov) a teologických homílií. Pri svojom pôsobení používal arménsky jazyk.[5]

Svoje biskupské sídlo mal Gregor v hlavnom meste krajiny Vagharšapate (juhozápadne od dnešného hlavného mesta Jerevanu). Podľa tradície v meste z Kristovho vnuknutia založil aj prvú katedrálu, ktorá nesie názov Ečmiadzin (v preklade tu zostúpil Jednorodený).[9] Podľa tradície mal Gregor sprevádzať kráľa Trdata aj k cisárovi Konštantínovi Veľkému, keď prijal kresťanstvo a vrelo ich vtedy mal prijať aj pápež Silvester.[6]

V roku 318 Gregor ustanovil svojho syna Aristaka I. za svojho nástupcu v pozícii katolika s úlohou posilniť kresťanstvo v kaukazských krajinách a sám odišiel žiť do ústrania medzi mníchov v jaskyni Mania v hore Sebuh (Sepuh) v provincii Daranali, kde aj zomrel. Po svätcovej smrti bolo jeho telo prenesené do dediny Thodanum (dnešné Doğanköy), avšak už v prvých storočiach začali jeho pozostatky meniť svoje sídla a rozobrali sa medzi viacero miest byzantského sveta.

ReferencieUpraviť

  1. a b c d Gregor Lusavorič. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 329.
  2. GREGOR OSVIETENEC. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 203 – 204.
  3. Cirkev Kristova v dejinách. Prehľadné dejiny katolíckej cirkvi zo zreteľom na slovenské dejiny, Bucko Vojtech, 1944 [online]. [Cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  4. a b Collier's Encyclopedia with Bibliography and Index. [s.l.] : Collier Books, 1921. Dostupné online. (anglický)
  5. a b c d CATHOLIC ENCYCLOPEDIA: Gregory the Illuminator [online]. www.newadvent.org, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  6. a b c Gréckokatolícka eparchia Bratislava [online]. 2019-09-29, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  7. Arménska apoštolská cirkev (pod A) [online]. fphil.uniba.sk, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  8. ŽIVOTOPISY SVATÝCH [online]. catholica.cz, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  9. CATTOLICO, Oriente. Mučeníctvo Vardana a jeho spoločníkov [online]. www.postoj.sk, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť