Gyges bol kráľ Lýdie približne od roku 687 pred Kr. do roku 652 pred Kr. Bol zakladateľom Mermnovskej dynastie.

Gyges, kráľovná Lýdie a Kandaules - William Etty

Na začiatku siedmeho storočia pred Kr. zanikla na západe Malej Ázie po útoku kočovných Kimmeriov Frýgia a vojenskí vodcovia, ktorí mohli poskytnúť stabilitu v regióne začali vytvárať menšie kráľovstvá. Jedným z nich bol muž menom Gyges, ktorý sa stal panovníkom v Lýdii.

Nie je známe ako sa dostal k moci. Jeho príbeh poznáme z antiky v troch rozličných verziách. Prvé dve spadajú do mýtov. Podľa Filostrata mal Gyges zázračný prsteň, pomocou ktorého zviedol kráľovu manželku, zbavil sa kráľa a zmocnil sa trónu. Najrozšírenejšia verzia Gygovho príbehu sa zakladá na niekoľkých zmienkach Platóna potom u Lukiana a Cicerona. V tejto povesti bol Gyges pastierom v službách lýdskeho kráľa Kandaula. V jaskyni našiel prsteň, nasadil si ho na prst a keď si ho neskôr náhodne obrátil na svoje veľké prekvapenie sa stal neviditeľným. Pochopil, že toho môže využiť a aj to urobil. Pomáhal naprávať neprávosti, usvedčoval klamárov a predchádzal zlu. Za tieto skutky ho kráľ Kandaules vymenoval za svojho prvého služobníka (ministra). Po zavraždení Kandaula náčelníkom osobnej stráže sa Gyges stal kráľovniným spoluvládcom a neskôr sa s ňou oženil.

Najracionálnejšia verzia okolností ako sa Gyges stal kráľom Lýdie pochádza od otca dejepisu Herodota. Podľa nej bol Gyges, syn Daskyla, vojakom osobnej stráže kráľa Kandaula a nebol bezvýznamný. Kráľov vzťah k nemu bol dôverný, zveroval mu najdôležitejšie veci a často sa s ním zhováral, medziiným aj o ženách, dokonca aj o svojej manželke. Kráľ tvrdil, že jeho manželka je najkrajšia a Gyges s tým súhlasil. Kandaules však namietal, že len opakuje jeho slová a nech sa o tom presvedčí a preto zinscenoval Gygovi možnosť ju večer v spálni uvidieť nahú. Kráľovná na to prišla a považovala to za zneuctenie. Gyges si mal vybrať, buď zaplatí životom sám, alebo kráľ. Vybral si tú druhú možnosť. Zavraždil Kandaula a stal sa lýdskym kráľom.

Gyges vládol v siedmom storočí pred Kr. Je možné, že sa pomocou manželky posledného kráľa dostal k moci a založil tak po dynastii Herakleovcov novú dynastiu Mermnovcov. Bol to energický a cieľavedomý panovník. Lýdiu a jej hlavné mesto Sardy priviedol k rozkvetu. V roku 679 porazil Kimmeriov a svoju pozornosť obrátil ku gréckym mestám na západnom pobreží Malej Ázie. Mestá Milét a Smyrna odolali, ale mesto Kolofon už nie. S novým panovníkom Egypta Psamtekom I. uzavrel zmluvu, v ktorej sa zaviazal vojenskou pomocou proti Asýrskej ríši. Svoj postoj k Asýrii musel zmeniť. Po opätovnom zaútočení Kimmeriov na Lýdiu požiadal kráľa Asýrie Aššurbanipala (669 – 609 pred K.) o pomoc, ktorá mu bola poskytnutá. Napriek tomu sa boj pre Lýdiu nevyvíjal dobre. Kimmerovia, ktorým velil Lygdamis porazili Lýdiu a Gyges bol zabitý. Asýrii sa nakoniec podarilo Kimmeriov poraziť.

Táto vojna bola pre Lýdiu krvavá, ale prežila. Nástupcom Gyga sa stal jeho syn Ardys. Gyges je pochovaný v údolí rieky Gediz na kráľovskom cintoríne Bin Tepe.

Počas vlády Gyga sa v Lýdii približne okolo roku 660 pred Kr. začali raziť prvé mince na svete.

ZdrojeUpraviť


Gyges
Vladárske tituly
Predchodca
Kandaules
kráľ
687 pred Kr.652 pred Kr.
Nástupca
Ardys II.