Milét alebo Milétos alebo Mílétos (po grécky Milétos/iný prepis: Mílétos) bolo maloázijské grécke prístavné mesto. Dnes leží asi 9 km od mora.

Milét
gr. Μίλητος
mesto
Amfiteáter v Miléte
Štát Turecko Turecko
Okres Aydin
Historický región Kária
Súradnice 37°31′49″S 27°16′42″V / 37,53028°S 27,27833°V / 37.53028; 27.27833
Vznik 11.stor. pred Kr.
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Poloha mesta v rámci Turecka
Poloha mesta v rámci Turecka
Wikimedia Commons: Miletus
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prvé osídlenie pochádza z neolitu. V 11. storočí pred Kr. tu iónski kolonisti založili prvú osadu. V 8. storočí sa Milét stal jedným z najdôležitejších stredísk obchodu vtedajšieho sveta. V 7. storočí pred Kr. mal 25 000 obyvateľov. V 7. a 6. storočí Milét založil vraj vyše 80 kolónií na pobreží Čierneho mora a v delte Nílu. V tomto období patril aj k najväčším mestám zväzku 12 iónskych miest. V 6. storočí pred Kr. tu pôsobili prví grécki filozofi Tales, Anaximandros a Anaximenes (tzv. milétska škola), ďalej geograf Hekataios a historik Kadmos.

V roku 499 pred Kr. Milét inicioval vzburu maloázijských Grékov proti Peržanom, ale roku 494 pred Kr. (bitka pri Ladé) bol úplne zničený. Čoskoro bolo však mesto znova postavené, a to s pravouhlými ulicami. Roku 386 pred Kr. mesto ovládli Peržania, 377 pred Kr. pripadol Kárii, 334 pred Kr. ho dobyl Alexander Veľký a prosperita mesta dočasne poklesla. Po Alexandrovej smrti a období diadochov roku 188 pred Kr. pripadol Rímskej ríši a obnovila sa prosperita. Podľa Skutkov apoštolov (Sk 20,15-38 a 2Tim 4,20 ) navštívil mesto sv. Pavol na svojich misijných cestách. V 3. storočí po Kr. sa začal definitívny úpadok mesta spôsobený zanášaním prístavu riečnymi náplavami.

V meste bolo od konca 19. storočia vykopané množstvo pamiatok - napr. rímske divadlo, mramorové sochy levov, dve agory, brána (dnes v Pergamonskom múzeu v Berlíne), delfinión, buleutérion, nymfeum, akvadukt, termy Faustíny (dcéry Marka Aurélia), rímske kúpele Vergília Capita a helenistické mestské hradby.

Literatúra upraviť

  • VALACHOVIČ, Pavol: Milétos : Sláva a pády antického mesta. In: Historická revue, roč. XXVIII, 2017, č. 8, s. 55  – 60.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milét