Havránka je prírodná pamiatka (ev. č. 759) v Prahe v katastrálnom území Troja, na území mestskej časti Praha-Troja v mestskom obvode Praha 7. Správa AOPK Praha. Prírodná rezervácia Havránka je tvorená dvoma jednotkami, ktorými sú Pustá vinice a Údolí potoka Haltýře

Havránka
prírodná pamiatka
Značka náučného chodníka v Troji
Štát Česko Česko
Región Praha
Hlavné mesto Česka Praha
Mestská časť Troja - Praha 7.
Nadmorská výška 216 - 280 m n. m.
Súradnice 50°7′19″S 14°25′15″V / 50,12194°S 14,42083°V / 50.12194; 14.42083
Rozloha 4,2049 ha
Vznik 1. september 1982[1]
 - Vyhlásil Národný výbor hl. m. Prahy
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 759
Česko: Havránka
Havránka
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Havránka
Webová stránka: BioLib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0110049
Havránka

Dôvodom ochrany sú spoločenstvá vresovísk a teplomilných pastvín a prameniská niekoľkých vodných prameňov.

O územie prírodnej pamiatky Havránka sa stará Botanická záhrada hl. m. Prahy. Je zriaďovateľom tri kilometre dlhého náučného chodníka (s deviatimi zastaveniami s informačnými tabuľami), ktorá vedie touto oblasťou mimo platenej časti záhrady. Územím vedie tiež zelená pásová turistická značka Klubu českých turistov.

Lokalita upraviť

Toto chránené územie sa nachádza na pravom brehu Vltavy v kopci na rozhraní pražskej mestskej časti Troja a sídliska Bohnice v tesnej blízkosti Botanickej záhrady Praha a neďaleko pražskej ZOO.

História upraviť

V oblasti Pusté vinice sa zrejme nachádzala jedna z najstarších trojskych viníc. V rámci mapovania územia Natura 2000 bolo toto územie navrhnuté k vyhláseniu za územie európskeho významu (výskyt naturových biotopov, ktorými sú suché vresoviská nížin a pahorkatín). V roku 2000 tu bola vykonaná radikálna prebierka kríkových porastov,[2] čo malo za následok návrat niektorých významných rastlín. Už v roku 2001 tu bol botanikmi zaznamenaný výskyt chráneného krivca českého (Gagea bohemica). V ďalších rokoch bol počet kríkov ďalej redukovaný.

V roku 2006 tu došlo k zásadnému negatívnemu zásahu zo strany správcu územia, Botanickej záhrady. Najatá firma, ktorá s podobne citlivými zásahmi nemala skúsenosti, tu nevhodne vykonala sanáciu eróznych rýh, a to závozom vrstvou ornice. Následkom toho vzhľadom na zloženie pôdneho horizontu tu rýchlo vzrástlo nepreberné množstvo hojných druhov burín, s ktorými pôvodná suchomilná kvetena nemala šancu prežiť. Substrát firma rozviezla po celej vinici a potom tu vykonala výsev zmesi vresoviskových rastlín neznámeho zloženia.

 
Havránka

Zlepšenie stavu nebolo zistené ani v roku 2008. Územie vinice opäť zarastalo kríkmi, hlavne trnkami, a v mieste sanácie, v hornej časti územia je zrejmá absolútna degradácia. V nižšie umiestnených polohách sa potom objavuje napríklad na živiny náročný ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius), ktorého rast zjavne podporil splach živín z navezenej ornice.

V dnešnej dobe je Botanickou záhradou každoročne prevádzkované vypásanie tráv a kríkovej omladiny stádom kôz a oviec, ktoré tu strávia v oplotenom výbehu necelý mesiac a stávajú sa vždy vďačnou atrakciou pre okoloidúcich. Prospešnosť tohto konania je však opäť diskutabilná, pretože stádo svojimi výkalmi následne opäť hnojí povrch a ďalej tak vytvára podmienky pre rast niektorých agresívnych burín.

Pramenisko Haltýř v dobách minulých slúžilo ako zdroj pitnej vody pre neďaleký Trojský zámok. Voda bola akumulovaná dreveným vodovodom a vedená do zámku.[3] Haltýř je pôvodne názov pre drevený prístrešok, ktorý sa stavia nad prameňom či na vtoku prameňa do rybníka. Drevo postupne nasáva vodu, ktorá sa následne odparuje, a vnútorný priestor stavby tak ochladzuje. V minulosti tak haltýř bol využívaný ako miesto na uchovávanie potravín.

Prírodné pomery upraviť

 
Havránka

Pustá vinice je vresovisko nachádzajúce sa na plytkých a chudobných pôdach pôvodnej vinice s odkryvmi bridlíc, buližníkov, sprašových hlín a viatych pieskov.

Pramenisko Haltýř je mokraďová lúčka, v ktorej priestore pramení niekoľko vodných prameňov, ktoré sú chránené polorozpadnutým artefaktom starého haltýřa.

Geológia upraviť

Geologicky toto územie patrí ku Kralupsko-Zbraslavskej skupine, je tvorené starohornými (proterozoickými) usadeninami silicitov (buližníkov), fylitickými bridlicami postihnutými regionálnou metamorfózou a anchimetamorfozou, ďalej tu nachádzame kvartérne nánosy viatych pieskov a spraší.

Flóra upraviť

 
Havránka
  • vres obyčajný (Calluna vulgaris)
  • metluška krivolaká (Avenella flexuosa)
  • jastrabník chlpánik (Hieracium pilosella)
  • štiavička obyčajná (Rumex acetosella)
  • zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia)

Na obnažených štrkopieskových terasách je bežný výskyt kyjanky sivej (Corynephorus canescens), ktorá je typická pre chudobné piesčité pôdy.

Časť územia, kde je pôda hlbšia, zaberajú teplomilné kríky, predovšetkým trnky (Prunus spinosa) a hloh (Crataegus sp.). Ďalej sa tu vyskytujú tisy (Taxus baccata) a duby (Quercus sp.).

V mokraďovej vegetácii pri pramenisku dominuje sitina sivá (Juncus inflexus) a vŕbovka chlpatá (Epilobium hirsutum). Ďalej možno spomenúť túžobník brestový (Filipendula ulmaria) a prasličku močiarnu (equisetum palustre). Zo vzácnejších rastlín je to napr. deväťsil biely (Petasites albus), typický pre pramenisko predovšetkým v hornatých krajoch; pre toto územie je typickejší deväťsil lekársky (Petasites hybridus).

Fauna upraviť

Nachádza sa tu bohaté náleziská blanokrídleho hmyzu,[4] ktorý využíva k hniezdeniu sprašové steny na svahoch.[3] Boli tu zaznamenané bohaté výskyty stepných typov chrobákov bystruškovitých. Napríklad: Cymindis axillaris, Masoreus wetterhallii, Harpalus rufipalpis, potom skočky Aphtona pygmaea, Longitarsus echii.

Na pramenisku Haltýř žije vzácna skočka Aktiva palustris. Miestne kroviny potom hojne slúžia ako hniezdisko vtáctva, napríklad pre kolibkáriky, penice či sýkorky. Celkom tu hniezdi okolo tridsať druhov.

Ochrana upraviť

 
Prírodná pamiatka Havránka-značenie

Predmetom ochrany je pramenisko vodných prameňov a rozsiahle vresoviská európskeho významu.

Turizmus upraviť

V hornej časti Pustej vinice sa nachádza plošina, ktorá je obľúbenou destináciou výletníkov. Možno odtiaľ dobre vzhliadať na priľahlé mestské časti, trójsku kotlinu atď.

Hore do kopca chodník pokračuje k prírodnej pamiatke Velká skála, čo je buližníkový hrebeň starohorného obdobia (600 miliónov rokov) ktorý vystupuje zo sprašových hlín. Dole z kopca potom ideme k zastávke autobusu 112 Kovárna. Neďaleko sa tiež nachádza ďalší chránený objekt vinica Salabka.


Referencie upraviť

  1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online. (po česky)
  2. HRČKA, Daniel. Salvia-os.cz, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b JUST, Vladimir et.al. Základní organizace Českého svazu ochránců přírody "Troja", [cit. 2016-11-16]. Dostupné online. (po česky)
  4. KETTNEROVÁ, KUČERA, KUBÍKOVÁ. Archivovaná kópia [online]. ENVIS, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online. Archivované 2008-01-30 z originálu. (po česky)

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Havránka

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Havránka na českej Wikipédii.