Eolické piesky

(Presmerované z Viate piesky)

Eolické piesky[1][2] alebo viate piesky[1][2]eolické sedimenty vzniknuté zo zvetraných morských usadenín alebo z naplavenín vodných tokov. Kumulujú sa na miestach kde sa mení sila vetra.

Eolické piesky na Záhorí

VznikUpraviť

Vznikli dlhodobým pôsobením vetra majúceho na krajinu geomorfologický účinok, z povrchu boli odviate najjemnejšie erodované voľné častice pôdy a zostal len kremenný piesok s minimom prímesí iných materiálov. Vplyvom turbulencie vzduchu sú piesčité zrná dôsledkom skokového presúvania zaoblené a na povrchu matné a jemne zjamkované. Vrstva tohoto materiálu, ktorá môže dosahovať hrúbky aj niekoľko desiatok metrov, tvorí až 25 % povrchu súčasných púští.

UsporiadanieUpraviť

Eolické piesky môžu podľa miestnych geologických podmienok a intenzity vetrov vytvárať:

  • Plošné pokryvy – terén je takmer plochý a nie sú viditeľné takmer žiadne priehlbiny alebo vyvýšeniny. Na povrchu sa spravidla nachádza vytriedený piesok so zrnami o priemere 0,05 až 2 mm.
  • Piesočné presypy (duny) – z terénu vystupujú nízke vlnovité pahorky vytvorené z piesku. Vyvýšeniny obsahujú piesok s priemerom zŕn prevažne 0,15 až 0,25 mm a v zníženinách medzi nimi prevláda piesok dvoch frakcií 0,05 až 0,15 mm a 0,25 až 2 mm.

VýskytUpraviť

 
Eolické piesky na Záhorí

Na Slovensku je najrozsiahlejším územím s viatymi pieskami Borská nížina na Záhorí – z kremitých usadenín Moravy a Dyje. Menšie územia sa nachádzajú ešte v Podunajskej (z vápnitých usadenín Dunaja) a Východoslovenskej nížine.[3]

V Česku sa viate piesky vo väčšom rozsahu nachádzajú len v národnej prírodnej pamiatke Váté písky neďaleko Bzenca (cca 100 ha).

OdlišnostiUpraviť

Oblasti s eolickými pieskami prestavujú špecifické biotopy odlišné od prímorských piesočnatých stanovíšť. Neslané piesky sú tu kyslé až zásadité, chudobné na živiny a pre mohutnú vrstvu sú mimo dosahu spodnej vody. Dôležitým ekologickým faktorom je tiež možný pohyb pieskových dún a trvalá prirodzená veterná erózia. Tieto areály sú v celej Európe považované za jedny z najohrozenejších biotopov.

FlóraUpraviť

Na eolických pieskoch zvyčajne rastú psamofyty, rastliny ktoré sa neľahkým prírodným podmienkam dokázali prispôsobiť, rastú na suchom, najviac vlhkom piesku a bývajú niekedy presúvaným pieskom zaviate. Sú to napr.:

FaunaUpraviť

So zvláštnymi prírodnými podmienkami sa zžilo aj mnoho živočíchov, medzi tie vzácnejšie patria: dudok chochlatý (Upupa epops), chrústik (Anoxia pilosa), jašterica zelená (Lacerta viridis), modlivka zelená (Mantis religiosa), mravkolev bežný (Myrmeleon formicarius), pamodlivka dlhokrká (Mantispa styriaca), pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena), askalafus škvrnitokrídly (Libelloides macaronius), škovránik stromový (Lullula arborea), stepník červený (Eresus kollari), svižník poľný (Cicindela campestris), užovka hladká (Coronella austriaca).

ReferencieUpraviť

  1. a b eolické piesky. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 125.
  2. a b eolické piesky. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 158.
  3. Vnútrozemské viate piesky v Európe a na Slovensku In: Chotínske piesky [online]. DAPHNE : ŠOP SR, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
  • ŠEFFEROVÁ-STANOVÁ, Viera; VALACHOVIČ, Milan; ŠÍBL, Jaromír et al.. Projekty: Manažmentové modely pre záchranu travinných biotopov…. Enviromagazin (Slovenská agentúra životného prostredia, Bánská Bystrica, SK), 2011, čís. 3. Dostupné online [cit. 2019-11-07]. ISSN 1335-1877.
  • HOSKOVEC, Ladislav. BOTANY.cz: Váté písky u Bzence [online]. O. s. Přírodovědná společnost, BOTANY.cz, rev. 2008-02-24, [cit. 2019-11-07]. Dostupné online. (po česky)
  • GRYGAR, Radomír; JELÍNEK, Jan. Eolické procesy a tvary reliéfu jimi vytvořené [online]. Hornicko-geologická fakulta, VŠB – Technická univerzita Ostrava, [cit. 2019-11-07]. Dostupné online. (po česky)

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Váté písky na českej Wikipédii.