Otvoriť hlavné menu

Dudok chochlatý alebo dudok obyčajný[3] (lat. Upupa epops) je vták z radu dutinovce. Od mája roku 2008 je národným vtákom Izraela. Je známy pre svoj chochol a pestré sfarbenie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov dudok chochlatý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, populácia klesá kvôli deštrukcii biotopov a nadmernému lovu. V Európe je trend populácie v období rokov 1982 – 2013 neistý.[1]

Dudok chochlatý
Botbotik.jpg
V juhovýchodnom Turecku.
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Upupa epops
Linnaeus, 1758
Synonymá
dudok obyčajný
Upupa distribution.png
Približné rozšírenie dudkov:

Dudok savanový (Upupa africana)

██ Stály

Dudok chochlatý (Upupa epops epops)

██ Hniezdiaci

██ Stály

██ Zimujúci

Dudok madagaskarský (Upupa marginata)

██ Stály

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

TaxonómiaUpraviť

Dudok chocholatý je z čeľade dudkovité (Upupidae). Ďalší druh, dudok nelietavý (Upupa antaios), ktorý sa v minulosti vyskytoval na ostrove Svätá Helena, vyhynul počas 16. storočia.[4] Medzi ostatné dudky patria dudok savanový (Upupa africana) a dudok madagaskarský (Upupa marginata).

PoddruhyUpraviť

Rozlišuje sa 9 poddruhov. Severozápadnú Afriku, Európu a západnú Sibír obýva U. e. epops, územie ďalej na východ U. e. saturata a oblasť od Suezu k juhu U. e. major. Ďalších 6 poddruhov žije v Afrike južne od Sahary a v južnej Ázii.[5]

OpisUpraviť

Má veľkosť hrdličky (dĺžka tela 25 – 29 cm, rozpätie krídel 44 – 48 cm), je celkom nezameniteľný, so širokými zaoblenými krídlami, výrazným vztyčiteľným chocholčekom na hlave a dlhým, tenkým, mierne nadol zahnutým zobákom. Sfarbenie je žltohnedo ružové s čiernymi a bielymi pruhmi, chvost je čierny so širokým bielym pruhom. Obe pohlavia sa sfarbením nelíšia. Lieta vlnovito a dosť vratko, na zemi správaním pripomína škorca.[5][6]

Je ostražitý a plachý.[7]

HlasUpraviť

Hlas "pu-pu-pu"

30 s, Slovensko, neupravovaná nahrávka, iné druhy: kolibiarik spevavý a pinka obyčajná

Hlas "pu-pu-pu"

7,2s, Rusko, upravovaná nahrávka, iné druhy: trsteniarik veľký a kukučka obyčajná

Dudok sa ozýva hlbokým trojslabičným opakovaným "pu-pu-pu    pu-pu-pu    pu-pu-pu..".[8][9]

RozšírenieUpraviť

Hniezdi na rozsiahlom území Európy, Ázie a Afriky. Ide o prevažne sťahovavý druh, so zimoviskom v južnej Ázii a Afrike južne od rovníka (pozri mapka rozšírenia nižšie).[5] Európska populácia je odhadovaná na viac ako 890 000 párov a vykazuje mierne klesajúcu tendenciu.[10]

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Na juhu Slovenska sa vyskytoval pravidelne. V posledných rokoch vymizol, od roku 1975 ustupuje z nížin.[11] Dôvodom bola zmena krajiny, úbytok biotopu[7] a chemizácia.[11] Hniezdi od 100 - 1 100 m n. m.[11]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 600 - 1000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje má mierny pokles o 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 "V" - zraniteľný druh, v roku 1998 VU:B2c - zraniteľný. V roku 2001 VU - zraniteľný.[12] V roku 2014 NT* C1,D1 - takmer ohrozený. Dôvodom preradenia do nižšej kategórie môže byť niektorý z nasledujúcich dôvodov: zvýšenie počtu rozmnožujúcich sa jedincov, rastúci trend populácie, zväčšovanie areálu alebo aj možnosti pozitívneho ovplyvnenia populácií z okolitých krajín.[2][13][14] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia "S" - majú vyhovujúci ochranársky status.[11]

ProstredieUpraviť

Vyhľadáva otvorenú trávnatú krajinu s lesíkmi, živými plotmi a krovinami, často sa vyskytuje vo vinohradoch a sadoch.[6]

HniezdenieUpraviť

Hniezdia jednotlivo a teritoriálne. Hniezdo je v dutine, väčšinou na strome ale aj v búdkach, skalách a v domoch.[7] Niekedy býva úplne bez výstelky, inokedy na dno prináša stonky a steblá rastlín a kúsky kôry. Ročne máva jednu znášku, v máji, po 5 – 10 bielych alebo nažltlých vajciach s rozmermi 25 x 17 mm.[7] Dĺžka inkubácie je 16 dní, sedí iba samica, ktorej samec prináša potravu. Mláďatá sú spočiatku kŕmené iba samicou, od 10. dňa oboma rodičmi a hniezdo opúšťajú po 26 dňoch. Ďalších niekoľko dní sú kŕmené mimo neho a pohlavne dospievajú vo veku 1 roka.[5]

PotravaUpraviť

V potrave prevažuje hmyz a jeho larvy, zvlášť chrobáky, dvojkrídlovce, blanokrídlovce, medvedíky obyčajné a stonožky, ďalej pavúky a dážďovky. Potravu hľadá prevažne na zemi.[5] Živí sa aj jaštericami a drobnými cicavcami.[7]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b IUCN Red list 2019.1. Prístup 10. júla 2019
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. OLSON, Storrs L. (1975): Paleornithology of St Helena Island, south Atlantic Ocean. Smithsonian Contributions to Paleobiology. 23.
  5. a b c d e HUDEC, K. a kol.. Fauna ČR. Ptáci 2 [online]. Praha : Academia. ISBN 80-200-1113-7.
  6. a b SVENSSON, L. a kol.. Ptáci Evropy, severní Afriky a Blízkého východu [online]. 2.. vyd. Praha : Ševčík. ISBN 978-80-7291-224-7.
  7. a b c d e Atlas živočíchov –  dudok chochlatý [online]. Na túru s Naturou, [cit. 2015-11-12]. Dostupné online.
  8. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  9. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  10. BirdLife International (2004): Upupa epops. In: Birds in Europe: population estimates, trends and conservation status.
  11. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Dudok obyčajný/chochlatý, str. 392 – 393, Krištín, A., Slobodník, V.). ISBN 80-224-0714-3.
  12. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  13. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  14. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť