Blanokrídlovce

Blanokrídlovce[1][2][3] (iné názvy: blanokrídly hmyz[4], blanokrídle[5][6]; staršie: blanitokrídly hmyz[7], hmyz blanokrídly[8]; zriedkavo hymenoptéry[9][10]; zastarano: hmyz blaňokridlý[11], hmyz žilokridlý[11], žilnokrýdlenci[12], osy [v najširšom zmysle][13][14][15]; lat. Hymenoptera; zriedkavo: Hymenopterida v užšom zmysle, Hymenopteria v užšom zmysle, Aculeata v širšom zmysle) je rad holometabolného hmyzu.

blanokrídlovce
Cerceris arenaria 800.jpg
Cerceris arenaria
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Hymenoptera
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

CharakteristikaUpraviť

Blanokrídlovce sú rozsiahla skupina obyčajne štíhleho hmyzu s drobným telom (patrí k nim najmenší hmyz vôbec, s dĺžkou tela iba 0,2 mm), viaceré skupiny sú na druhej strane stredne veľké i veľké.

OpisUpraviť

Na hrudi sú 2 páry blanitých krídel s dosť hustou žilnatinou (Symphyta), u Apocrita je žilnatina jednoduchšia, u drobných foriem môže redukovať na jedinú žilku. Zadné krídla sú vždy aspoň o trochu menšie ako predné, a majú aj jednoduchšiu žilnatinu. Krídla sú u našich druhov len málokedy pigmentované. V podrade Apocrita je pomerne častá aptéria (bezkrídlosť) (obyčajne u samíc), v tom prípade je však podľa celkového vzhľadu jasné, že ide o blanokrídlovce.

Na hlave sú obyčajne dosť dlhé tykadlá, veľké zložené oči a takmer vždy 3 ocelli. Ústne orgány sú hryzavé, len u včiel hryzavo-lízavé, ale ani vtedy hryzadlá nezakrpateli a slúžia na hryzenie.

Na mohutnú hruď prisadá bruško buď skoro celou šírkou (Symphyta), alebo je na začiatku "osovito" zúžené (Apocrita). Hruď u Apocrita vzniká zrastom troch hrudných somitov s prvým somitom bruškovým (epinotum), pričom tzv. stopku (petiolus) tvorí redukovaný a zúžený druhý (a zriedka i tretí) bruškový somit. Na konci bruška je obyčajne kladielko (môže byť viditeľné stále, alebo len pri kladení vajíčok), u žihadlových blanokrídlovcov je premenené na žihadlo.

Vývojové štádiáUpraviť

Vývin je typická holometabolia s 3-5 instarmi (štádiami), u xylofágnych Symphyta však môže byť počet instarov vyšší, najmä za potravne nepriaznivých podmienok.

Larvy sú apódne, tzv. beznôžky, u Symphyta však oligopódne až polypódne, nazývané pahúsenice. Vývin niektorých parazitických blanokrídlovcov má rysy hypermetabolie (napr. u čeľade Platygasteridae), pričom veľmi podivný prvý larválny instar pripomína nauplius, alebo u druhu Platygaster herricki dokonca prvé vývinové štádium Pentastomida.

VýskytUpraviť

Z asi 250 000 doteraz známych blanokrídlovcov žije v strednej Európe vyše 10 000 druhov. V našej faune poznáme zatiaľ iba približne vyše 6 000 druhov. Mnohé skupiny sú však veľmi málo preskúmané, takže toto číslo bude v skutočnosti vyššie. Výskum blanokrídlovcov veľmi sťažuje obťažná určiteľnosť väčšiny taxónov, navyše u parazitov (parazitoidov) treba byť súčasne aj odborníkom v identifikácii hostiteľov: chrobákov, motýľov a ďalších radov hmyzu.

SystematikaUpraviť

Tradične sa blanokrídlovce delia nasledovne:[16][17][18][19][20][21][22][3][23][24][25][26][27][28]
rad blanokrídlovce (Hymenoptera [synonymá pozri v úvode tohto článku]):

Poznámky:

  • (*) Názov Terebrantes (Terebrantia, Hymenoptera terebrantia) v 19. storočí (a pôvodne) zahŕňal aj taxóny Symphyta a často aj blyskavky (Chrysidoidea) [blyskavky sú taxón žihadlovcov][29][30][31].
  • (**) Názov Aculeata je prísne vzaté synonymum názvu Hymenoptera, ale dnes sa bežne (prísne vzaté nesprávne) používa ako vedecký názov žihadlovcov (čiže synonymum správnejšieho názvu Aculeati).

Externé odkazyUpraviť

ZdrojeUpraviť

  1. blanokrídlovce. In: Encyclopaedia Beliana 2. 2001. S. 149
  2. FERIANC, Oskár. Slovenské mená hmyzu. [s.l.] : Veda, 1975. 308 s. S. 110.
  3. a b TIRJAKOVÁ, E. et al. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV. 2015. S. 25
  4. blanokrídly. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  5. MIROSLAV, Urban. Včelárenie od jari do zimy. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2021. 160 s. ISBN 978-80-8090-150-9. S. 16.
  6. TAKAČ, Ferdinand. Chorvátsko-slovenský slovník. [s.l.] : Školska knjiga, 1999. 692 s. ISBN 978-953-0-40903-3. S. 265.
  7. blanitokrídlý hmyz. In: MILLA, Ján. Včelársky náučný slovník. [s.l.] : Príroda, 1971. 284 s. S. 14.
  8. HEJTMÁNEK, Ján. Škodcovia včely medonosnej. [s.l.] : U̇stredia slovenských vċelárov, 1947. 196 s. S. 96.
  9. Poľnohospodárstvo. [s.l.] : VEDA, Vyd. Slovenskej akadémie vied., 1957. 1276 s. Dostupné online. S. 317.
  10. Detail parametra [online]. medirex.sk, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  11. a b RÍZNER Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 169
  12. MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 37
  13. RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. 1875. S. 170 a nasl.
  14. Aculeata. In: Ottův slovník naučný [1]
  15. PEČÍRKA, Josef. Vypsání živočichův pro školy. [s.l.] : Tempsky, 1863. 178 s. Dostupné online. S. 115.
  16. Bees, Wasps and Ants (Order: Hymenoptera) [online]. amentsoc.org, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  17. Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar - Príroda. 2019. S. 158
  18. blanokrídlovce. In: ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 19-20.
  19. SHARKEY, M. J. Phylogeny and Classification of Hymenoptera. In: Zhang, Z.-Q. & Shear, W.A. (Eds) (2007) Linnaeus Tercentenary: Progress in Invertebrate Taxonomy. Zootaxa, 1668, 1–766. [2]
  20. Bees, Wasps and Ants (Order: Hymenoptera) [online]. amentsoc.org, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  21. blanokrídlovce. In: Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor. 1975. S. 63
  22. FRANC, V. SYSTÉM A FYLOGENÉZA ŽIVOČÍCHOV - BEZCHORDÁTY (DOPLNENÁ PREPRACOVANÁ VERZIA IV). 2014
  23. http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Hymenoptera.htm
  24. http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~~classif.htm#Hymenoptera
  25. Hautflügler. In: Stöcker, W. et al. Biologie Band 1 A-Me. VEB F. A. Brockhaus. 1986. S. 368
  26. Branstetter, M. G., Childers, A. K., Cox-Foster, D., Hopper, K. R., Kapheim, K. M., Toth, A. L., & Worley, K. C. (2018). Genomes of the Hymenoptera. Current Opinion in Insect Science, 25, 65–75. doi:10.1016/j.cois.2017.11.008
  27. PETERS, R. S. et al. Evolutionary History of the Hymenoptera. In: Current Biology 27, 1013–1018, April 3, 2017
  28. FERIANC, Oskár. Slovenské mená hmyzu. [s.l.] : Veda, 1975. 308 s. S. 110, 116.
  29. http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Hymenoptera.htm
  30. CARPENTER, William Benjamin. Zoology (Being a Systematic Account of the General Structure, Habits, Instincts, and Uses of the Principal Families of the Animal Kingdom, as Well as of the Chief Forms of Fossil Remains). [s.l.] : Bell & Daldy, 1867. 644 s. Dostupné online. S. 167 a nasl..
  31. Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Neunter Band, Vierte Abtheilung: Wirbellose Thiere, Erster Band: Die Insekten, Tausendfüßler und Spinnen. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1884., S. 195-203.[3]

Iné projektyUpraviť