Hikueru
Hikueru (iné názvy:Tiveru alebo Te Kārena[1]) je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Tekokota (24 km smerom na sever) a Tahiti je 685 km na západ.
| Hikueru (Te Kārena) | |
| Tiveru | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 17°32′41″J 142°36′47″Z / 17,5448°J 142,613°Z |
| komunitné centrum | Tupapati |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 3 m n. m. |
| Dĺžka | 15,5 km |
| Šírka | 9,4 km |
| Rozloha | 107 km² (10 700 ha) |
| - súše | 8 km² (800 ha) |
| Obyvateľstvo | 150 (2012) |
| Hustota | 18,75 obyv./km² |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | loďou alebo lietadlom |
| Objaviteľ | Louis Antoine de Bougainville |
| - dátum | 1768 |
| Lagúna | polootvorená |
| Vstup do lagúny | splavný, umelo vytvorený |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
.jpg) mapa atolu
| |
| Wikimedia Commons: Hikueru | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Geografia atolu upraviť
Jeho lagúnu spájajú vonkajším oceánom, s výnimkou jedného umelo vytvoreného prieplavu pre lode, iba plytké a nesplavné útesové prieplavy, prerušované piesočnými presypmi a malými "motu". Prstenec atolu je najmä zo severovýchodnej menej zaoblenej časti tvorený takmer súvislým pásom zeme s vegetáciou, ktorého výška nepresahuje 2,5 m nad hladinou oceánu.
Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 1,66 km a jej vek sa odhaduje na 47,6 až 48,6 mil. rokov.[2]
História upraviť
Prvá písomná zmienka je od Louisa Antoine de Bougainville z roku 1768.[3] Atol pomenoval Melville Island.[4] Neskôr ho navštívil aj Domingo Boenechea, záznam je datovaný na 31. októbra 1774 a atol pomenoval San Juan. Za ním 3. marca 1826 nasledoval britský kapitán Frederick William Beechey a napokon 29. marca 1837 atol dosiahol aj britský objaviteľ Edward Belcher.[5]
V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím. Vtedy (okolo roku 1850) tu žilo cca 30 domorodých obyvateľov.[6]
V roku 1903 sa oblasťou prehnal hurikán a celý atol spustošil. Atol zaliali 12-metrové vlny a pripravili o život 377 obyvateľov.[7]
Ekonomika upraviť
Vegetáciu tvoria zväčša kokosové palmy, ktoré tam boli po hurikáne v 1903 vysadené zámerne kvôli zalesneniu atolu a ťažbe kopry.
Ekonomika atolu v súčasnosti okrem produkcie kopry profituje z perlových fariem a turizmu kvôli a prirodzenému výskytu perlorodiek. Atol je známym centrom pre prístrojové potápanie.[8]
Administratívne začlenenie upraviť
Atol je centrom rovnomennej komunity, spoločne s atolmi Reitoru, Marokau, Ravahere a Tekokota.
Referencie upraviť
- ↑ Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu [online]. [Cit. 2014-04-08]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Tekokota Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.
- ↑ Names of the Paumotu Islands, with the Old Names So Far As They Are Known Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine par J.L. Young dans The Journal of the Polynesian Society, vol. 8, No. 4, décembre 1899, pp. 264 – 8
- ↑ Les Atolls des Tuamotu Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, pp. 275 – 282.
- ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p. 638 Ouvrage k dispozícii na stránkach Google Books.
- ↑ Les îles de Polynésie française face à l’aléa cyclonique Sébastien Larrue et Thomas Chiron, Vertigo, vol.10 3. decembra 2010.
- ↑ UM - Hikueru [online]. [Cit. 2014-04-08]. Dostupné online. Archivované 2007-02-03 z originálu.
Pozri aj upraviť
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hikueru na anglickej Wikipédii.