Marokau

Atol v južnom pacifiku

Marokau je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Ravahere (iba 2 km smerom na juhovýchod) a Tahiti je 714 km na západ.

Marokau
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 18°04′03″J 142°15′53″Z / 18,0675347°J 142,2647095°Z / -18.0675347; -142.2647095
Miestna osada Vaiori
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 23 km
Rozloha 283 km² (28 300 ha)
 - súše 14,7 km² (1 470 ha)
Obyvateľstvo 95 (2012)
Hustota 6,46 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou
Objaviteľ Louis Antoine de Bougainville
 - dátum 1769
Lagúna polouotvorená
Vstupy do lagúny 2, iba pre menšie lode a člny
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
mapa atolu
Wikimedia Commons: Marokau
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Geografia atolu upraviť

Atol má približne tvar trojuholníka, s jeho vrcholmi vzdialenými približne 22 – 23 km. Jeho lagúna má rozlohu 215,6 km² a zo západnej a východnej strany je uzatvorená ostrovným pásom. Iba južná strana "trojuholníka" je tvorená koralovým útesom tesne pod alebo nad hladinou mora, ale bez prieplavu splavného loďou. Tie sú dva pri osade Vaiori v severnej časti atolu, ale iba pre menšie a nízke člny.

Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 3,49 km a jej vek sa odhaduje na 46,7 až 48,9 mil. rokov.[1]

História upraviť

Prvá písomná zmienka je od Louisa Antoine de Bougainville z roku 1768.[2] Po ňom bol ďalším návštevníkom James Cook 6. apríla 1769, ktorý ho spolu so susedným atolom Ravahere nazval "Îles Deux Groupes". Po nich ho ešte 28. februára 1826 navštívil moreplavec Edward Belcher.

V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím. Vtedy (okolo roku 1850) tu žilo cca 60 domorodých obyvateľov.[3]

V roku 1903 sa oblasťou prehnal hurikán a celý atol, spolu s niektorými okolnými, spustošil a pripravil o život asi 95 obyvateľov.[4]

Vegetáciu tvoria zväčša kokosové palmy, ktoré tam boli po hurikáne v 1903 vysadené zámerne kvôli zalesneniu atolu a ťažbe kopry.

Na atole žije približne stovka obyvateľov, ktorí sa venujú najmä práci na perlových farmách, ktoré sú tu trvale až z dôb 19. storočia.[5]

Administratívne začlenenie upraviť

Atol je súčasťou komunity Hikueru, spoločne s atolmi Reitoru, Ravahere a Tekokota.

Referencie upraviť

  1. Marokau Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  2. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.
  3. Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p. 638 Ouvrage k dispozícii na stránkach Google Books.
  4. Ostrovy Francúzskej Polynézie čelili hurikánom Sébastien Larrue a Thomas Chiron, Vertigo, vol.10 No. 3, december 2010.
  5. Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.207.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marokau na anglickej Wikipédii.