Humanistické gymnázium (Bardejov)

Humanistické gymnázium je pôvodne renesančná budova bývalej mestskej humanistickej školy, uzatvárajúca severný okraj Radničného námestia v Bardejove.

Humanistické gymnázium
bývalá mestská škola
Bardejov humanisticke gymnazium.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský
Okres Bardejov
Mesto Bardejov
Súradnice 49°17′36″S 21°16′33″V / 49,29333°S 21,27583°V / 49.29333; 21.27583
Štýl renesancia, klasicizmus
Výstavba 1538
Adresa: Radničné námestie
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Rozvoj remesiel a najmä obchodu od druhej polovice 14. storočia bol dobrou pôdou pre vznik školy. Prvá známa škola v Bardejove vznikla ešte pred 15. storočím, no nie je známe kde stála a ako vyzerala.

História výstavbyUpraviť

Okolo roku 1538 bola vybudovaná pri hradobnom múre neďaleko východnej časti farského Kostola sv. Egídia, možno na mieste pôvodnej farskej cirkevnej školy, nová budova mestskej školy. Svedčí o tom nápis ERECTA ANNO 1538 na čelnej fasáde pod krovom, odkrytý pri reštaurovaní objektu. Ďalšie letopočty na objekte 1612 a 1841 dokumentujú prístavby a prestavby objektu. Významné stavebné úpravy si vyžiadalo poškodenie objektu pri požiari v roku 1878. V nasledujúcom roku prebehla prestavba v duchu klasicistického stavebného slohu. Pravdepodobný výzor objektu zo 17. storočia bol rekonštruovaný pri úprave na hudobnú školu v rokoch 1959 - 1960.

Pôvodný renesančný charakter stavby bol pozmenený najmä empírovou úpravou vstupu s prístavbou na severnej strane, ktoré sa zachovali dodnes. Z pôvodnej maliarskej výzdoby sa zachovali iba slabo rozoznateľné fragmenty na juhozápadnej časti objektu. Z obdobia úprav okolo roku 1612 pochádzajú niektoré ornamentálne prvky a z konca 18. storočia obraz Panny Márie na južnom priečelí. Škridlová sedlová strecha a vysoký murovaný štít pochádzajú z poslednej úpravy objektu v polovici 20. storočia.

Opis budovyUpraviť

Dvojpodlažná stavba má trikrát zalomený nepravidelný pôdorys. Na hladkej fasáde priečelia v západnej časti odkryli nástenné maľby s nečitateľnými nápismi, v strednom ústupku sa zachovala renesančná rímsa s nápisom ANNO DOMINI 1612, pod ním dva erby a polkruhovo ukončený vchod do budovy. Medzi dvoma obločnými osami na poschodí sa nachádza obraz Panny Márie, rekonštruovaný štít s dvoma oblôčikmi, nad nimi slnečné hodiny. Na východnej fasáde je pristavaný stĺp s rímsovou hlavicou, v strede štvorcovej fasády rekonštruovaný kordónový pás s maľovaným sgrafitom. Prístavba je zo severnej strany fasády riešená ako portikus. Miestnosti majú hradové povaly.

Význam a fungovanie školyUpraviť

Bardejovská mestská škola sa od 15. storočia stala strediskom kultúrneho života v Bradejove a jej význam ďaleko prerástol hranice mesta. Progresívne vyučovacie metódy i humanisticky vzdelaní učitelia prilákali v 16. storočí študentov z celého severovýchodného Uhorska. Na divadelnej scéne bardejovskej školy hrávali sa popri divadelných hrách s náboženskou tematikou aj hry, v ktorých sa riešili svetské problémy. I hudobný a literárny život v meste sa sústreďoval okolo školy, ktorá dala základné vzdelanie mnohým významným osobnostiam. V jej učebniach zaznievali dišputy na aktuálne problémy doby, ktoré boli odrazom vyspelého kultúrneho života renesančného Bardejova. Tu sa zrodila progresívna pamiatkárska myšlienka, že sochy a obrazy na oltároch nie sú len kultovými predmetmi, ale predstavujú i vzácne umelecké a kultúrne hodnoty.

Bardejovská mestská škola bola trojtriedna. V prvej triede sa učilo písanie a čítanie ako aj základy katechizmu. V druhej triede sa vyučovala latinská gramatika a čítali sa klasickí latinskí dramatici. V treťom ročníku sa študenti oboznamovali s dialektikou a rétorikou a pravdepodobne sa učili i klasickú gréčtinu. Škola zanikla v roku 1775.

V mestskom archíve uchovávajú listiny, ktoré dokumentujú vrchol slávy bardejovskej školy najmä v 50-tych rokoch 16. storočia, a to pod vedením rektora, učeného humanistu a vzdelanca Leonarda Stöckela.

ZdrojeUpraviť

  • Ľ. Hromadová, R. Hriadelová, Bardejov, Tatran, Bratislava, 1977
  • A. Frický, Bardejov, kultúrne pamiatky, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1976
  • kol autorov. Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1981