PhDr. Jan Stráský (* 24. december 1940, Plzeň – † 6. november 2019, Praha) bol český politik, posledný predseda federálnej vlády Česko-Slovenska, úradujúci prezident ČSFR a poslanec Českej národnej rady, po zániku Česko-Slovenska český minister dopravy (1993 – 1995) a zdravotníctva (1995 – 1998), poslanec Poslaneckej snemovne, do roku 1998 člen ODS, následne Únie slobody. V rokoch 2011 – 2012 bol riaditeľom správy Národného parku Šumava.

Ján Strásky
Jan Stráský
2. predseda vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
V úrade
2. júl 1992 – 31. december 1992
PrezidentVáclav Havel
Predchodca Marián Čalfa úrad zanikol Nástupca
1. Minister dopravy Českej republiky
V úrade
2. júl 1992[1] – 10. október 1995
PrezidentVáclav Havel
PremiérVáclav Klaus
Predchodca ministerstvo vzniklo Vladimír Budínský Nástupca
3. Minister zdravotníctva Českej republiky
V úrade
10. október 1995 – 4. júl 1996
PrezidentVáclav Havel
PremiérVáclav Klaus
Predchodca Luděk Rubáš Zuzana Roithová Nástupca
Bývalý Minister poverený riadením ministerstva zahraničného obchodu ČSFR
V úrade
2. júl 1992 – 29. október 1992
Predchodca Jozef Bakšay úrad zanikol Nástupca
Bývalý Poslanec Českej národnej rady
V úrade
6. jún 1992 – 31. december 1992
Bývalý Poslanec Českej poslaneckej snemovne
V úrade
1. január 1993 – 19. jún 1998
Biografické údaje
Narodenie24. december 1940
Plzeň, Protektorát Čechy a Morava
Úmrtie6. november 2019 (78 rokov)
Praha, Česko
Politická stranaKSČ (1964 – 1969)

ODS (1991 – 1998)

Únia slobody (1998 – 2001)
Alma materUniverzita Karlova
Profesiaprávnik, ekonóm (bankár)
Národnosťčeská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJan Stráský
(multimediálne súbory)

Život pred politickou kariérou upraviť

Jan Stráský sa narodil 24. decembra v Plzni. V roku 1958 v Plzni absolvoval obchodnú akadémiu a začal pracovať v pobočke Štátnej banky československej v Bloviciach a neskôr v jej ústredí v Prahe 1 a po roku 1968 na blízkej pobočke, kde pôsobil až do roku 1990. V dobe normalizácie mal kontakty s českým disentom.[2] V rokoch 1990 – 1991 bol námestníkom generálneho riaditeľa Komerčnej banky. V rokoch 1963 – 1970 študoval filozofiu a politickú ekonómiu na Filozofickej fakulte UK. Od roku 1964 bol členom KSČ, v roku 1969 zo strany vystúpil a v roku 1970 bol dodatočne vylúčený.[3]

Politická kariéra upraviť

Už v roku 1990, počas svojho pôsobenia v Komerčnej banke bol externým poradcom predsedu vlády Českej republiky. Od mája 1991 do júla 1992 bol podpredsedom vlády Českej republiky a zároveň predsedom Hospodárskej rady vlády Českej republiky.[3] V roku 1991 sa stal zakladajúcim členom ODS a na treťom kongrese ODS v novembri 1992 bol zvolený za podpredsedu strany, kde zostal až do decembra 1997.

Vo voľbách v roku 1992 sa stal poslancom Českej národnej rady. Podieľal na vyjednávaniach medzi českou a slovenskou stranou a 2. júla 1992 stal sa posledným predsedom vlády Česko-Slovenska. Zároveň bol poverený aj riadením federálneho ministerstva zahraničného obchodu. Od abdikácie posledného prezidenta Václava Havla 20. júla 1992 vykonával aj právomoci prezidenta republiky.[3]

Po vzniku samostatného Česka sa v rámci transformácie Českej národnej rady na Poslaneckú snemovňu Parlamentu Českej republiky stal jej členom a svoj mandát za stranu ODS (volebný obvod Východočeský kraj)[4] si udržal aj po voľbách v roku 1996. V období 1. apríla 1993 do 30. júna 1993 vykonával funkciu zmocnenca vlády pre riadenie Českých železníc. Po vzniku samostatného Česka taktiež zastával aj post českého ministra dopravy a od októbra 1995 post českého ministra zahraničia.[3]

V roku 1997 sa pridal ku kritikom Václava Klausa, ktorého vyzval odchodu z čela vlády.[2] V januári 1998 vystúpil zo strany ODS a vstúpil do Únie slobody. Od roku 1998 bol v dôchodku a krátko na to odišiel z politiky. Od januára 2001 pracoval ako riaditeľ Krajského úradu Juhočeského kraja,[3] kde však na konci roku 2006 skončil.

Život po politickej kariére upraviť

V roku 2006 sa ako dlhodobý člen predsedníctva Klubu českých turistov stal predsedom tejto organizácie.[5] Funkciu zastával do apríla 2014. O turistických atrakciách v Česku napísal aj niekoľko diel.[6] Pri príležitosti 70. narodenín v decembri 2010 obdržal Striebornú plaketu prezidenta (Českej) republiky. 14. februára 2011 bol menovaný dočasným riaditeľom NP Šumava. V tejto pozícii mal porušiť zákon,[7] a bol vystavený kritike pre svoj postoj ku kalamite lesných škodcov.[2] Za svoje aktivity v tejto funkcii bol ocenený anti-cenou Ropák roku 2011 a cenou Zelená perla 2011 za výrok: „Zákon je dodržiavaný tým, že bude neustále porušovaný, ale jeho porušovanie bude kryté ním umožnenými výnimkami.“ [8]

Zomrel 6. novembra 2019 vo veku 78 rokov v domove pre seniorov v Prahe-Štěrboholiach.[9][2]

Referencie upraviť

  1. Přehled členů vlády (2. 7. 1992 - 4. 7. 1996) | Vláda ČR [online]. www.vlada.cz, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.
  2. a b c d Zemřel Jan Stráský, poslední premiér federální vlády Československa [online]. ČT24 - Česká televize, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b c d e Jan Stráský | Vláda ČR [online]. www.vlada.cz, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.
  4. PhDr. Jan Stráský [online]. www.psp.cz, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.
  5. Klub českých turistů [online]. web.archive.org, 2007-09-27, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
  6. SKC - Výsledky vyhledávání [online]. aleph.nkp.cz, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.
  7. Stráský před rokem porušil zákon. Zůstává bez trestu | Aktuálně.cz [online]. Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje, 2012-04-22, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online. (po česky)
  8. Ropákem roku je ředitel Šumavy Stráský, i kvůli diskreditaci poslání parku [online]. iDNES.cz, 2012-04-27, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.
  9. Ve věku 78 let zemřel poslední premiér federální vlády Jan Stráský | Aktuálně.cz [online]. Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje, 2019-11-06, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online. (po česky)

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan Stráský na českej Wikipédii.