Jana Kantorová-Báliková

Jana Kantorová-Báliková (* 9. jún 1951, Bratislava) je slovenská poetka a prekladateľka.

Jana Kantorová-Báliková
slovenská poetka a prekladateľka
Jana Kantorová-Báliková
Narodenie9. jún 1951 (73 rokov)
Bratislava, Slovensko

Životopis

upraviť

Narodila sa v rodine vedeckých pracovníkov – geológov a vzdelanie získavala v Bratislave, kde vyštudovala odbor pedagogická psychológia a angličtina na filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 1974 – 1977 pracovala v redakcii týždenníka Nové slovo, v rokoch 1977- 1990 pracovala vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Od roku 1990 pracuje ako prekladateľka v slobodnom povolaní, preložila množstvo populárno-vedeckých i prozaických diel, za životne dôležitú však považuje najmä prekladateľskú tvorbu z diel klasických i súčasných anglofónnych básnikov.

Jej tvorbu silne ovplyvnil Vojtech Mihálik, ktorý viedol jej prvé literárne kroky v časopise Nové slovo, kde až do roku 1973 uverejňovala svoje básne. Knižne debutovala o tri roky neskôr zbierkou básní Smäd, no už v rokoch 1973 a 1974 publikovala v almanachoch mladej poézie a prózy. Jej básne majú tradičné tvary, jednoduchšie básnické pomenovania a priamejší vzťah ku skutočnosti, než tvorba jej vrstovníkov. Najpôsobivejšou z jej básní je ľúbostná poézia, v ktorej si zachováva svoju ženskú citlivosť. Patrí k autorom, ktorí zachytávajú civilizačné zmeny mesta, ale tiež často pozoruje syna, rodinu a vyzýva k ohľaduplnosti. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladá anglických a amerických básnikov.

Ocenenia

upraviť

Okrem viacerých iných ocenení získala päťkrát Cenu Jána Hollého:

  • 1981 (Oscar Wilde, Balada o žalári v Readingu)
  • 1999 (Robert Burns, Mať niekde jaskyňu...)
  • 2010 (spolu s Otokarom Kořínkom za verše do knihy Vladimira Nabokova Bledý oheň).
  • 2014 (Alfred Tennyson, Prechod cez piesčiny)
  • 2017 (John Donne, Vzduch a anjeli)

Básnické zbierky

upraviť
  • 1976 – Smäd
  • 1977 – Opojenie
  • 1982 – Na dennom svetle
  • 1986 – Pešia zóna
  • 1988 – Pevný bod
  • 2005Pondelok v galérii (výber z poézie)

Preklady básnických zbierok z angličtiny

upraviť

Prekladateľské výbery z poézie

upraviť
  • 1989 - Jazerní básnici Wordsworth, Coleridge a Southey – pod názvom Hladina plná hviezd
  • 1976 - William Blake, Záhrada lásky
  • 1977 - Robert Browning, Čierny kvet
  • 1986 - Langston Hughes, Piesne mrakodrapového pralesa (v spolupráci s Mariánom Hevešim a Slavomírom Magálom)
  • 2017 - Louise Glücková, Vidiecky život
  • 2018 - John Clare, Posledný deň piesne, https://jana-balikova.netlify.com/ Archivované 2019-09-29 na Wayback Machine
  • 2020 - Jim Harrison, Básne
  • 2020 - Robert Browning, Rytier Roland prišiel k Temnej veži (Temná veža 7, Ikar 2020, názov a posledný verš básne prekladateľ prózy zmenil na Junák Roland k Temnej veži)