Johan Barthold Jongkind

Johan Barthold Jongkind (* 3. jún 1819, Lattrop, Holandsko – † 9. február 1891, La Côte-Saint-André, Francúzsko) bol holandský maliar.

Johan Barthold Jongkind
holandský maliar
Narodenie	3. jún 1819 Lattrop, Holandsko
Úmrtie	9. február 1891 (71 rokov) La Côte-Saint-André, Francúzsko
Odkazy
Commons	Johan Barthold Jongkind
Umelecký portál  Biografický portál

Žil prevažne vo Francúzsku, kde si ho veľmi vážili v umeleckých kruhoch ako aj milovníci umenia. Bol známy aj ako maliar Hornfleuru a parížskych ulíc. Édouard Manet ho nazval Otcom moderného krajinárstva a mladí maliari, ako Claude Monet, ktorý bol vo svojich začiatkoch jeho žiakom, boli unesení jeho štylistickou odvahou a jeho krajinkami, ktoré od roku 1860 niesli znaky impresionizmu.

Život

Narodil sa v Lattrope vo východnej časti Holandska, ako ôsmy z desiatich detí. Detstvo však strávil v prístave Vlaardingen na rieke Meuse, západne od rotterdamského prístavu, kde bol jeho otec vymenovaný za výbercu daní.

V roku 1835 ukončil školu a pracoval ako mladší úradník na notárskom úrade. Po smrti svojho otca v roku 1836 odišiel do Haagu, na Umeleckú akadémiu, kde študoval kresbu a pracoval v dielni majstra krajinára Andreasa Schelfhouta (1837).

Do roku 1845 svedomito študoval krajinárstvo podľa holandských tradícií. Inšpiráciou jeho prác boli slávni maliarmi tzv. „Zlatého holandského storočia“.

Na začiatku 19. storočia holandskí maliari načierali do svojich dejín a vracali sa k dielam Vermeera, Backhuysena, Van der Neera, Van de Veldeho. Jongkind kreslil klasické témy, ako prístavy, lode, kanály, veterné mlyny, zimné scény s korčuliarmi v realistickom štýle, nadväzujúc na holandských naturalistov.

V roku 1845 sa stretol s Eugene Isabeyom, vedúcou osobnosťou Francúzskej romantickej školy, ktorý ho pozval do Paríža a stal sa jeho študentom.

V rovnakom čase Jongkinda odporučili Princovi Oranžskému (neskôr holandský kráľ Viliam III.), ktorý mu požičal peniaze na cestu do Paríža, kde prišiel v marci 1846. Pracoval v Isabeyho dielni a študoval v ateliéri Francois Edouard Picota. Tiež sa zoznámil s mnohými maliarmi tzv. barbizonskej školy.

Napodiv, namiesto pamätihodností a prírody maľoval netradičné pohľady na Paríž. V roku 1847 navštívil prvý raz Le Havre a v roku 1850 cestoval spolu s Isabeyom z Dieppe do Le Havre. Počas týchto ciest sa zamiloval do normandského pobrežia. Jeho obraz Pohľad na prístav Harfleur si na parížskom salóne vyslúžil všeobecný obdiv a uznanie.

V roku 1855, po smrti svojej matky prišiel naspäť do Holandska a žil v Rotterdame, kde sa vrátil k tradičnému maľovaniu. Začali sa prejavovať jeho psychické problémy (paranoja a melanchólia).

V roku 1860 na podnet grófa Doriu, pomocou maliara Adolfa Felixa Calsa a obchodníka Père Martina sa uskutočnila aukcia diel 88 umelcov, vrátane Corota, Isabeyho a Rousseaua v prospech Jongkinda, aby sa mohol vrátiť do Paríža. V apríli 1860 sa vrátil do Paríža. Ten istý rok sa zoznámil s Jozefínou Fesserovou, holandskou maliarkou, ktorá sa stala jeho priateľkou a pomáhala mu zvládať jeho ťažkú situáciu. Každé leto trávil na pobreží Normandie, kde sa stretával so svojimi priateľmi. Maľoval s Boudinom, Monetom, Corotom, chodil na výlety po pobreží.

Jeho zdravotné problémy sa postupne zväčšovali. V roku 1878 odišiel do La Côte-Saint-André, kde mal syn Jozefíny Fesserovej vilu. Opustil ju iba na zopár výletov do Provensálska a zimnú prácu vo svojom ateliéri v Paríži. V tom čase mal veľa zákazníkov a ceny jeho diel stúpali. V roku 1891 sa jeho zdravotný stav prudko zhoršil, čomu určite nepomohol aj alkohol. Zomrel v nemocnici „Saint-Rambert hospital“ neďaleko Grenoblu. Je pochovaný na cintoríne v Côte-Saint-André.

Fotogaléria

• 
  Krajina
• 
  Rotterdam 1856
• 
  Dedina Doverschie v Holandsku
• 
  Veterný mlyn v Delfte

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johan Barthold Jongkind