Johann Baptist Cysat

Johann Baptist Cysat (* 12. máj 1587[1], Luzern, Švajčiarsko – † 3. marec 1657, Luzern) bol švajčiarsky jezuitský matematik a astronóm, ktorý v roku 1610 nezávisle objavil a opísal hmlovinu v súhvezdí Orión, v roku 1611 pozoroval ďalekohľadom ako jeden z prvých slnečné škvrny a v roku 1619 publikoval dielo o pozorovaní kométy z prelomu rokov 1618 a 1619. Patril tiež medzi prvých astronómov, ktorí sledovali prechod Merkúra popred slnečný disk v roku 1631.

Johann Baptist Cysat
švajčiarsky matematik a astronóm
švajčiarsky matematik a astronóm
Narodenie12. máj 1587
Luzern, Švajčiarsko
Úmrtie3. marec 1657 (69 rokov)
Luzern, Švajčiarsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Johann Baptist Cysat

Životopis upraviť

Cysat sa narodil ako jedno zo 14 detí mestského úradníka švajčiarskeho mesta Luzern Renwarda Cysata. Jeho otec bol v roku 1574 jedným zo zakladateľov miestneho jezuitského kolégia, ktoré aktívne podporoval v ďalšej činnosti.[2][1] V roku 1604 vstúpil mladý Cysat do rádu jezuitov. Jezuitom sa stal aj jeho starší brat Gašpar. V rokoch 1610 – 1613 študoval v Ingolstadte rétoriku a filozofiu a v rokoch 1613 – 1617 aj teológiu. V roku 1611 začal študovať paralelne matematiku a astronómiu u Christopha Scheinera. Napokon sa stal jeho asistentom a v roku 1618 bol vymenovaný za profesora matematiky.[2] Na tomto poste zotrval päť rokov. Počas štúdií neúspešne žiadal o vyslanie na misiu do Číny. V období 1623 – 1627 bol rektorom jezuitského kolégia v Luzerne.[3] Jezuitský rád ho v marci 1627 vyslal do Španielska vyučovať matematiku. V roku 1629 odišiel do Viedne ako poradca španielskeho vyslanca.[1] Z Viedne odišiel do Ambergu, kde v rokoch 1630 – 1632 viedol stavbu kostola. Jeho ďalším pôsobiskom bol Innsbruck, kde pôsobil ako architekt pri rozširovaní univerzitného kostola. V rokoch 1632 – 1637 bol rektorom tamojšieho jezuitského kolégia.[1]. V Innsbrucku sa venoval aj astronomickým pozorovaniam. V rokoch 1646 – 1650 sa podieľal na obnovení zničeného jezuitského kolégia (Collegium Willibaldinum) v Eichstätte a stal sa aj jeho rektorom. Na sklonku života sa opäť stal rektorom univerzity v rodnom meste Luzern.[3] Tam vyučoval až do svojej smrti Sväté písmo a kontroverzistiku.[1]

Dielo upraviť

6. marca 1611 spozoroval Cysat spolu s Christophom Scheinerom prvýkrát slnečné škvrny a neskôr obhajoval Scheinerove prvenstvo ich objavu v spore s Galileom Galileim. Pravdepodobne bol prvým Švajčiarom, ktorý si zostrojil vlastné ďalekohľady.[3] Svoje pozorovania kométy C/1618 W1 z rokov 1618 – 1619 publikoval v 80-stranovom diele Mathemata astronomica de loco, motu, magnitudine, et causis cometae qui sub finem anni 1618 et initium anni 1619 in coelo fulsit vydanom v Ingolstadte v roku 1619. Polohy kométy premeriaval dreveným sextantom s polomerom 6 stôp. Meral aj rozmery jej hlavy a chvosta. Pomocou ďalekohľadu študoval jej celkový výzor, ktorý porovnával s hmlovinovitými objektami v meči Orióna, Rakovi a Strelcovi. 8. decembra 1618 sa mu podarilo ďalekohľadom rozlíšiť v jadre kométy drobné hviezdičky. Neskôr tento objav spochybnil Robert Hooke. Cysat meral paralaxu kométy, pomocou ktorej sa snažil zistiť vzdialenosť a polohu kométy v priestore. Z pozorovaní mu vyplynuli dva závery: buď sa kométa pohybuje po zakrivenej dráhe nachádzajúcej sa medzi Venušou a Marsom (v geocentrickej sústave), alebo je jej dráha rovná.[2]
Ako jezuita bol Cysat zástancom Braheho geoheliocentrického modelu vesmíru. V roku 1620 pozoroval zatmenie Mesiaca, o ktorom sa zmieňuje v liste Johannovi Keplerovi. Patrí medzi prvých pozorovateľov, ktorí sledovali prechod Merkúra popred slnečný disk 7. novembra 1631.[3] K niektorým detailom jeho pozorovaní kométy a prechodu Merkúra sa kriticky vyjadril v roku 1651 jezuitský taliansky astronóm Giovanni Battista Riccioli.[2] Ten istý astronóm po ňom v rovnakom roku pomenoval menom Cysatus jeden z kráterov na Mesiaci a menom Monticuli Cysati vrchy na južnom póle Mesiaca. Cysat pozoroval aj najväčší Saturnov mesiac Titan ešte pred ohlásením objavu (v roku 1656) Christiaanom Huygensom.[1]

Referencie upraviť

  1. a b c d e f Strobel F.: Cysat, Johann Baptista. In: Charles E. O'Neill, Joaquín María Domínguez (ed.): Diccionario histórico de la Compañía de Jesús, biográfico-temático. zv. 2. Univ Pontifica de Comillas, 2001, s. 1028, ISBN 9788484680369.
  2. a b c d Wilson, Curtis: Johann Baptist Cysat. In: C. C. Gillispie: Complete Dictionary of Scientific Biography. zv. 3. New York : Charles Scribner's sons, 1981, s. 528, ISBN 0-684-16964-9.
  3. a b c d Bolt, Marvin: Johann Baptist Cysat. In: Biographical Encyclopedia of Astronomers. Springer, 2007, s. 267, ISBN 978-0-387-31022-0.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Johann Baptist Cysat na nemeckej Wikipédii.