Juraj Langsfeld, alebo Ďurko Langsfeld (* 16. október 1825, Sučany - † 22. jún 1849, Kremnica) bol slovenský národovec, učiteľ vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine a od januára 1849 dobrovoľnícky dôstojník (poručík)[1] v Hurbanovom vojsku počas Slovenského povstania, ktorý bol uhorským vojskom obesený.

Juraj Langsfeld
slovenský revolucionár
slovenský revolucionár
Narodenie16. október 1825
Sučany, Slovensko
Úmrtie22. jún 1849 (23 rokov)
Kremnica, Slovensko

Boje, zajatie a smrťUpraviť

29. apríla 1849 sa zvyšok slovenského dobrovoľníckeho zboru presunul do Jablunkova na Morave, kde sa Bedřich Bloudek vzdal velenia. Langsfeld so svojimi druhmi sa zostal skrývať v slovenských horách. 12. mája 1849 prepadli v kraľovianskej doline jednotku uhorskej domobrany (Honvédi) pod velením Arthura Görgeya.

Potom sa skrýval pri Turčianskych Kľačanoch. 20. júna 1849 ho vlastný strýko vyzradil za odmenu 300 zlatých. Spolu s ďalšími zajatými bol potom v okovách hnaný, ako odstrašujúci príklad, hore Turcom do Kremnice. Ráno 22. júna 1849 Herman Görgey (starší brat Arthura) nariadil vyšetrovanie a vojenským súdom bol 23 ročný Langsfeld odsúdený a obesený. Pred súdom odmietol ponúknutú milosť, ktorá mu bola ponúknutá výmenou za zrieknutie sa revolučných ideálov a vodcov politického života (Štúrovcov).

„Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“.

Začiatkom augusta 1849 sa začala letná ofenzíva a ku slovenským dobrovoľníkom sa pridalo asi 300 ďalších z Liptova a 24. augusta 1849 sa im podarilo obsadiť Kremnicu a do konca mesiaca aj ostatné stredoslovenské banské mestá. V prvej polovici septembra 1849 potom zbor vytlačil uhorskú domobranu aj z Gemerskej stolice. 

MemorabilityUpraviť

28. októbra 1849 bol Langsfeld v Kremnici symbolicky slávnostne pochovaný slovenskými dobrovoľníkmi aj za účasti Langsfeldovho učiteľa Ondreja Hodžu. Jozef Gregor Tajovský napísal o Langsfeldovi biografické dielo „Smrť Ďurka Langsfelda“ a tiež podnietil vybudovanie pomníka na mieste hrobu, ktorý bol slávnostne odhalený 28. októbra 1922. Pomník vybudovala Matica slovenská v Kremnici za pomoci pracovníkov Mincovne v Kremnici a obyvateľov mesta.[1] Matica slovenská tiež organizuje spomienkové akcie pri výročiach Langsfelda[2][3], ktorých sa zúčastnil aj predseda strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Rad Ďurka Langsfelda[4] je ocenenie, za ktorým je projekt Spájame statočných s kontaktami na OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

ReferencieUpraviť

  1. a b Juraj Langsfeld [online]. www.osobnosti.sk, [cit. 2017-05-23]. Dostupné online.
  2. Pietna spomienka na Juraja Langsfelda. Matica Slovenská, 2015-06-26. Dostupné online [cit. 2017-05-23].
  3. Pripomenuli si Juraja Langsfelda. Žiar24.sk. Dostupné online [cit. 2017-05-23].
  4. Odkaz Ďurka Langsfelda [online]. www.spajamestatocnych.sk, [cit. 2017-05-23]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

ZdrojeUpraviť

  • Jozef Gregor Tajovský: Smrť Ďurka Langsfelda
  • Vladimír Mináč: Dúchanie do pahrieb

Iné projektyUpraviť