Kádrový posudok
Kádrový posudok bola forma osobného hodnotenia v čase totalitného režimu v Česko-Slovensku v rokoch 1948 – 1989.[1][2]
Na takmer každého občana existoval na pracovisku spis s údajmi o jeho triednom pôvode, názoroch a ideologických postojoch. Bola to postupne rastúca zložka s jednotlivými kádrovými posudkami, ktoré boli človeku počas jeho života vystavené. Kádrový posudok vo forme listu bol zhotovovaný takzvanými kádrovými pracovníkmi z osobných a kádrových alebo iných podobne nazvaných oddelení, ktoré mal povinne každý podnik, vojenský útvar či škola. Pri ukončení pracovného pomeru, vojenskej služby alebo školy bol posudok posielaný na nové pracovisko. Predmetná osoba s jeho obsahom obvykle zoznamovaná nebola.
Obsah posudku a jeho vývoj v čase
upraviť
Kádrové posudky ako jedna z foriem represie boli zavedené krátko po komunistickom prevzatí moci v roku 1948. Cieľom kádrových posudkov bolo, aby osoby s nevhodným triednym pôvodom (a, samozrejme, aj ich deti a príbuzní) boli identifikované a aby im bol zamedzený prístup k moci (politickej) a k ekonomickým zdrojom (k vlastníctvu výrobných prostriedkov, ale aj majetku osobného, k odborným či inak zodpovedným zamestnaním).[3] Zlý triedny pôvod malo množstvo ľudí. Kulaci (tak boli nazývaní nielen veľkostatkári a bývalá šľachta, ale aj obyčajní statkári a často aj drobní samostatne hospodáriaci roľníci, odmietajúci vstup do JRD) boli hlavnou nepriateľskou triedou na vidieku. V mestách potom predstavovali nepriateľskú triedu továrnici a živnostníci („buržuji“) či majitelia obchodov („šmelinári“). Tým všetkým sa nová vládnuca trieda aj prostredníctvom kádrových posudkov mstila.[4]
Zlé hodnotenie v kádrovom posudku však mohol človek získať nielen za pôvod, ale aj za nevhodné názory. Postihované zlým hodnotením bolo náboženské presvedčenie, záporný vzťah k socialistickému (v 50. rokoch sa častejšie hovorilo komunistickému) zriadeniu, záporný vzťah k Sovietskemu zväzu, ale aj zlá pracovná morálka či nedodržiavanie noriem socialistickej morálky (nevery, rozvody, alkoholizmus, to všetko bolo hodnotené kolektívom na pracovisku a objavovalo sa v kádrovom posudku).
Po okupácii ČSSR sovietskou armádou v auguste 1968 (oficiálne bratská pomoc krajín Varšavskej zmluvy) bol jednou z hlavných tém kádrového posudku postoj občana k sovietskej okupácii. Nesúhlas s tzv. „bratskou pomocou“ predstavoval často koniec kariéry. Následne, v čase normalizácie, bol význam triedneho pôvodu mierne zabudnutý a hlavný dôraz bol kladený na postoje hodnoteného, najmä, čo sa týka sovietskej okupácie a socialistického zriadenia. Hodnotila sa tiež osobná politická angažovanosť (členstvo a funkcie v organizáciách Národného frontu, účasť na schôdzach a neplatených brigádach) a postoje najbližšej rodiny.[5] Súčasťou negatívneho hodnotenia sa stávala napríklad aj emigrácia niekoho z príbuzných (najmä po emigračných vlnách 1948 a 1968), prípadne udržiavanie kontaktu s takou v cudzine žijúcou osobou.
Referencie
upraviť- ↑ „Kádrový posudek si píše každý sám“ Kádrování, prověřování a čistky v Československu 1948—1989. [online]. dejinyasoucasnost.cz, 2009-11, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
- ↑ Důvěřuj, ale prověřuj. Jak se kádrovalo v dobách totality [online]. Praha: Česká televize, 2013-09-18, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
- ↑ Bez kádrového posudku člověk nemohl nic. Třebíčský deník, 2009-11-14. Dostupné online [cit. 2022-01-10].
- ↑ Kádrové posudky [online]. Scanzen.cz, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
- ↑ Nová kniha o normalizaci na univerzitě. Jak napsat kádrový posudek a neublížit. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2012-11-15. Dostupné online [cit. 2024-09-01].
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kádrový posudek na českej Wikipédii.