Kódex kánonického práva

Kódex kánonického práva (lat. Codex iuris canonici (CIC)) je systematický súbor cirkevného práva Rímskokatolíckej cirkvi. Prvýkrát bol vydaný v roku 1917 pápežom Benediktom XV. Nové prepracované vydanie, ktoré zohľadňuje zmeny po Druhom vatikánskom koncile, bolo promulgované 25. januára 1983 a vstúpilo do platnosti v prvý adventný deň roku 1983 za pápeža Jána Pavla II.

V roku 2016 boli niektoré kánony kódexu upravené tak, aby boli v súlade s Kódexom kánonov východných cirkví. Úpravu vykonal rímsky pápež František v motu proprio O súlade kódexov (lat. De concordia inter Codices).[1]

Pendantom pre východné katolícke cirkvi je Kódex kánonov východných cirkví.

Historický vývojUpraviť

V prvom tisícročí neexistoval jednotný cirkevný zákoník, iba miestne cirkevné právne predpisy miestnych cirkví, doplnené dekrétmi pápeža. Až v stredoveku boli tieto predpisy postupne zoskupené do zbierok ako Liber Extra (1234), Liber Sextus (1298) a Clementinae (začiatok 14. storočia). Väčšina nariadení bola založená na rímskej justičnej praxi cisára Justinána I. z roku 533. Viedli k začatiu príslušných súdnych konaní vo forme inkvizície na kolégiálnych cirkevných súdoch.

CIC 1917Upraviť

Kánonické právo až do r. 1917 existovalo vo forme rôznych právnych zbierok po názvom Corpus Iuris Canonici. V roku 1904 rozhodol pápež Pius X. o potrebe vytvorenia jednotného a jediného zákonníka. Spracovaním poveril komisiu kardinála Pietra Gasparriho, ktorá po 13 rokoch predložila výsledok svojej práce pápežovi Benediktovi XV.. Zákonník byl vyhlásený v máji 1917, účinným sa stal o rok neskôr.

Tento zákonník sa obvykle označuje skratkou CIC 1917, niekedy taktiež CICB („B“ ako Benedicti podľa Benedikta XV.), vzhľadom na potrebu odlíšenia od neskorších verzíí. Obsahuje 2414 odstavcov, nazývaných „kánony“.

CIC 1983Upraviť

Základy nového zákonníka boli prejednané už v rokoch 1962-1965 na Druhom vatikánskom koncile, bol však dokončený až v roku 1983: 25. januára 1983 pápež Ján Pavol II. zákonník vyhlásil, do účinnosti vstúpil 27. februára 1983. Obsahuje 1752 článkov (kánonov), voči predchádzajúcej verzii sa viac zaoberá partikulárnym cirkevným právom, pričom je zdôraznený princíp všeobecného kňazstva každého veriaceho kresťana.

Rozdelenie CIC 1983Upraviť

Kódex se skládá zo 7 kníh (častí[2]):

  • De normis generalibus – Všeobecné normy
  • De Populo Dei – Boží ľud
  • De Ecclesiae munere docendi – Učiteľská služba Cirkvi
  • De Ecclesiae munere sanctificandi – Posvecujúca služba Cirkvi
  • De bonis Ecclesiae temporalibus – Cirkevné majetky
  • De sanctionibus in Ecclesia – Cirkevné tresty (trestné právo)
  • De processibus – Procesné právo

Zmeny a novelizácie v CIC 1983Upraviť

Kódex bol zatiaľ novelizovaný päťkrát: v rámci motu proprio Jána Pavla II. Ad tuendam fidem z roku 1998, v rámci motu proprio Benedikta XVI. Omnium in mentem z roku 2009, v rámci motu proprio pápeža Františka Mitis Iudex Dominus Iesus z roku 2015[3], De Concordia inter Codices z roku 2016[4] a Magnum principium z roku 2017[5].

ReferencieUpraviť

  1. Motu proprio pre zosúladenie latinského a východného kódexu
  2. Katolicka cirkev na Slovensku [online]. www.kbs.sk, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  3. http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/10/motu_proprio_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_na_spru%C5%BEnenie_s%C3%BAdnych_procesov/1170402
  4. https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2016/09/15/160915b.html
  5. https://cbk.blob.core.windows.net/cms/UserFiles/DOKUMENTY/R%C5%AEZN%C3%89/R%C5%AEZN%C3%89/2017/Motu%20proprio%20Magnum%20principium.pdf

Externé zdrojeUpraviť