Kôrokožec bezzubý

Kôrokožec bezzubý (lat. Hydrodamalis gigas) bol morský cicavec z čeľade dugongovité (Dugongidae).

kôrokožec bezzubý
Em - Hydrodamalis gigas model.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Hydrodamalis gigas
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis a spôsob životaUpraviť

Kôrokožec bezzubý bol najväčším zástupcom celého radu sirén, meral 7 – 10 m a jeho hmotnosť presahovala 4 tony. Ako jediný z celej skupiny bol prispôsobený životu v ľadových vodách severného Tichého oceánu.

Kôrokožce žili v rodinách – rodičovský pár a rôzne staré mláďatá. Gravidita trvala 12 mesiacov, mláďatá sa rodili počas celého roku. Kôrokožci sa živili vodnou vegetáciou, ktorú strhávali z pobrežných skál kartáčmi z tuhých štetín naspodku plutvy. Kôrokožcom chýbali zuby, potravu drvili upraveným podnebím. Oči mali malé, očné viečka chýbali. Koža pripomínala drsnú kôru stromov – odtiaľ meno.

Objav a vyhubenieUpraviť

Jeho domovom boli Komandorské ostrovy, kde ho roku 1741 objavila výprava moreplavca Vitusa Beringa. Beringova loď na ostrovoch stroskotala a jedine mäso a tuk kôrokožcov stroskotancom umožnili prežiť zimu. Lekárovi a zoológovi výpravy G. W. Stellerovi vďačí veda za jediný presný popis kôrokožca a jeho spôsobu života. Preto sa tento druh niekedy tiež nazýva dugong Stellerov. Po návrate do Ruska expedícia oznámila svoj objav a na ostrovy sa vydali prvý lovci. Začali nevídané jatky. Lov kôrokožcov nebol obťažný, zvieratá boli veľmi dôverčivé. Najväčší záujem bol o tuk a o kožu, ktorá svojou tuhosťou a silou (4 – 6 cm) pripomínala pneumatiku. Chránila totiž telo zvieraťa pri náraze na ostré skaly pobrežia. Pod pokožkou bola vrstva tuku silná 6 – 10 cm. Roku 1768 ubil lovec posledného kôrokožca. Iba za 27 rokov od objavenia bol tento druh vyhynutý. Po kôrokožcoch ostalo len pár kúskov kože a kostry, ktoré patria k najvzácnejším exponátom svetových múzeí.

ZdrojUpraviť

Iné projektyUpraviť