Kleón (sochár)
Kleón (starogr. Κλέων) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.[1][2]
Kleón pochádzal zo Sikyónu. Tvoril v prvej polovici 4. storočia pred Kr.[1] Staroveký cestovateľ Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku uvádza, že na posvätnej pôde Olympie videl niekoľko jeho sôch. Sochy olympijských víťazov v behu dorastencov na jedno stadion, Lykina z Héraie,[3] víťaza v roku 384 pred Kr.[4] a Deinolocha,[5] víťaza v roku 380 pred Kr.,[4] Hysmóna z Élidy,[6] víťaza v päťboji v roku 384 pred Kr.,[7] Kritodama z Kleitoru[8] a Alketa z Kleitoru,[8] víťazov v boxe dorastencov v rokoch 376[9] a 384 pred Kr.[4] Sochu bohyne Afrodity, venovanú ako votívny dar do chrámu bohyne Héry, Pausanias tu zaznamenal: „...neskôr umiestnili do Héraia i iné sochy: Herma z mramoru, ktorý nesie malého Dionýza, to je dielo Praxitela, bronzová socha Afrodity je práca sikyónskeho Kleóna; učiteľ tohto Kleóna, menom Antifanes, dochádzal k Periklytovi, Periklytos bol žiak Polykleita z Argosu. Pred Afroditinou sochou sedí nahý pozlátený chlapec, vytesal ho kartáginský Boéthos.“[10]
V Olympii na úpätí vŕšku Kronion bola kedysi terasa so schodiskom, na ktorej stálo šesť bronzových tzv. pokutových sôch pre Dia Olympského. Dve z nich, ako píše Pausanias, zhotovil Kleón.[11] Tieto sochy museli dať zhotoviť (dve sochy na uzmierenie Dia, zväčša na svoje náklady) a postaviť v olympijskej Altide previnilci za porušenie prísahy o čestnom súťažení (podplácanie atď). Pre previnilca boli „večným svedectvom hanby“.[12]
Dôkazom tvorby Kleóna je aj jeho menom signovaný podstavec z čierneho vápenca (jeho nezachovaného diela), datovaný do 4. storočia pred Kr., objavený počas archeologických vykopávok v Olympii. Jeho nápis hlása:
| Κλέων Σικυώνιος ἐποί[ησεν] | preklad: Kleón zo Sikyónu ma zhotovil |
- - text v starogréčtine[13]
Podľa rímskeho spisovateľa Plínia bol tiež autorom niekoľkých sôch filozofov.[14]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 367.
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Kleon [1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 451.
- ↑ a b c Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 86.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 429-430.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 434.
- ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 85.
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 447.
- ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 87.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 398.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 407-408.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 190.
- ↑ Die Inschriften von Olympia [IvO], IvO 637 [2]
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,87.