Klepsydra (z gr. „zlodejka vody“) alebo vodné hodiny alebo zriedkavo hydrologium sú akékoľvek hodiny, ktorých fungovanie je založené buď na sledovaní času odtoku vody (tekutiny) z nejakej nádoby (spravidla tenkou rúrkou) alebo na sledovaní času vtoku vody do (spočiatku prázdnej) nádoby s otvorom, ktorá pláva na vode. Používali sa najmä v staroveku, ale ešte aj na začiatku novoveku v Európe. V Grécku sa používali aj ako forma telegrafu.

Nákres Ctesibiusovej klepsydry (3. storočie pred Kr.)
Ancient Persian clock

Ako časomiera sa klepsydra v Grécku používala na vymedzenie rovnakého času oboch strán pri súdnom spore, na meranie dĺžky nočných hliadok. Tento typ hodín sa objavil už v 2. tisícročí pred Kr. v Indii, Číne a Egypte. Neskôr sa dostali do Grécka a odtiaľ do Ríma. Napríklad ich vynašiel aj Ktésibios z Alexandrie okolo roku 250 pred n.l. .Časom sa klepsydra dočkala rôznych vylepšení mechanického a tvarového spracovania. Ako „telegraf“ sa používala napr. v armáde Kartága. Na vzdialených pozorovacích stanovištiach boli klepsydry, ktoré odmeriavali čas trvania ohňového alebo dymového signálu. „Stupnica“ časomiery bola rozdelená buď na niekoľko správ, alebo na jednotlivé písmená abecedy.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klepsydra

Externé odkazy

upraviť