Košický gbel

Košický gbel (lat. cubulus Cassoviensis, maď. Kassai Köböl) bol najznámejší druh dutej miery používaný na Slovensku v období stredoveku a novoveku.[1] Názov dostal podľa miesta rozšírenia, významnej kupeckej metropoly Košíc.

Ako miera na sypaniny obsahoval košický gbel 84 litrov. V 17. storočí sa zvýšil na 125 litrov, čo sa rovnalo dvom bratislavským mericiam. Spišský gbel mal 48 litrov a bratislavský gbel 59 litrov.

Ako miera na tekutiny obsahoval 13,57 litra. Menej mal budínsky gbel, ktorý obsahoval 8,48 litra.

Košický gbel mal vplyv aj na určovanie plošnej miery gbeloráčiny. Gbeloráčina bola plošná miera používaná na Východnom Slovensku, na ktorú vysiali jeden košický gbel obilia. V 18. storočí mal košický gbel ako rozloha poľa jedno uhorské jutro.

ReferencieUpraviť

  1. KOHÚTOVÁ, Mária. Hospodárske dejiny Slovenska v novoveku. 1. vyd. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2010, [cit. 2010-06-02]. S. 71. ISBN 978-80-8082-350-4.

Pozri ajUpraviť

ZdrojUpraviť

BODNÁROVÁ, Miloslava. Pomocné vedy historické. 2. vyd. Košice : Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, 1992. ISBN 80-7097-175-4. S. 135-136.