Kodros (starogr. ΚόδροςKodros, lat. Codrus) je v gréckej mytológii syn a nástupca aténskeho kráľa Melantha.[1][2][3]

Kodros, posledný aténsky kráľ, červenofigúrová misa

Jeho otec Melanthos bol kráľom v messénskom Pyle, ale po v páde Dórov na Peloponéz ich náporu neodolal a odišiel do Atén, ktoré po vpáde Boióťanov zachránil a Aténčania si ho z vďaky zvolili za kráľa.[1]

Dóri sa za vlády jeho syna Kodra dostali až k Atike a hrozilo, že Atény stihne podobný osud ako Peloponéz. Kodros preto požiadal o radu delfskú veštiareň ako sa tejto hrozbe vyhnúť. Keď sa od Pýtie dozvedel, že Aténčania odrazia útok Dórov len vtedy, ak zomrie, rozhodol sa dobrovoľne obetovať život. Prezlečený za drevorubača odišiel potom do lesa, kde vyprovokoval hádku s dórskou hliadkou a nechal sa ňou zabiť.[1][4][5]

Atény následne skutočne odolali dórskemu útoku a Atika sa stala jednou z mála oblastí európskeho Grécka, ktorú si Dóri nepodmanili. Kodros sa potom stal otcom synov, ktorí rozšírili oblasť iónskeho vplyvu na východ do ďalších častí Maléj Azie. Syn Neileus, obsadil mesto Milét a Androklos založil mesto Efez. Po smrti Kodra sa jeho najstarší syn Medón stal vládcom v Aténach, ale už nie s titulom "basileus" (kráľ), ale iba ako "archón" (vladár), lebo Aténčania z úcty k jeho otcovi Kodrovi, ktorý hrdinsky položil za Atény svoj život, prestali tento titul udeľovať.[1]

Podľa antického autora Hieronyma, Kodros nastúpil na aténsky trón okolo roku 1089 pred Kr. a vládol do roku 1068 pred Kr.[6][3]

Referencie a bibliografia

upraviť
  1. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 253.
  2. Herodotos, História, 1,147.
  3. a b Eusebios, Kronika 2,185.[1]
  4. Justinus, Historianum Philippicarum, 2,6.
  5. Lykofrón z Chalkidy, Alexandra, 1378.
  6. Hieronymus, Chronicon, 16-187.[2]

Pozri aj

upraviť