Kóiči Wakata
Kóiči Wakata (jap. 若田 光一 angl. Wakata Kōichi, * 1. august 1963) je japonský astronaut, zamestnanec japonskej vesmírnej agentúry JAXA. Od roku 1996 sa zúčastnil štyroch kozmických letov, naposledy štartoval 7. novembra 2013 v Sojuze TMA-11M na 187-dňovú misiu (Expedícia 38/39) s návratom 14. mája 2014.
| Kóiči Wakata | |
| Astronaut JAXA | |
 Kóiči Wakata v roku 2022 | |
| Št. príslušnosť | Japonsko |
|---|---|
| Stav | aktívny |
| Narodenie | 1. august 1963 (60 rokov) Omija, prefektúra Saitama |
| Iné zamestnanie | inžinier Japan Airlines |
| Čas vo vesmíre | 347 dní, 8 hodín 32 minút |
| Kozmonaut od | 28. apríla 1992[1] |
| Misie | STS-72, STS-92, STS-119, Expedícia 18, Expedícia 19, Expedícia 20, STS-127, Sojuz TMA-11M, Expedícia 38/39 |
| Znaky misií |          |
Život upraviť
Študoval na Univerzite Kjúšú (Kyushu University, bakalár 1987, magister 1989). Po skončení štúdia pracoval v Japonských aerolíniách (JAL, Japan Airlines), zaoberal sa otázkami predchádzania korózie a pevnosti konštrukcie lietadiel.[1]
Kozmonaut upraviť
V apríli 1992 ho vybrali medzi astronautov oddielu Jaxa. Od augusta 1992 prešiel všeobecným výcvikom v Johnsonovom vesmírnom stredisku NASA v Houstone. V auguste 1993 získal kvalifikáciu letového špecialistu raketoplánu. Potom zostal v Houstone vo výpočtovom stredisku oddielu astronautov NASA.[1][2]
V decembri 1994 ho určili do posádky letu STS-72. Prvýkrát vzlietol do vesmíru na palube raketoplánu Endeavour. Let STS-72 trval od 11. do 20. januára 1996. Wakata obsluhoval manipulátor RMS (Canadarm, tzv. kanadskú ruku), okrem iného ním zachytil japonskou družicu SFU, ktorú raketoplán priviezol späť na Zem.[3]
V júni 1997 bol vybraný do posádky letu STS-92. Raketoplán Discovery odštartoval 11. októbra, pristál 24. októbra 2000. Programom letu bola dostavba ISS, predovšetkým inštalácia nosníka Z1, Wakata opäť obsluhoval manipulátor RMS (kanadskú ruku).[2]
Od októbra 2001 sa pripravoval na dlhodobý pobyt na ISS, súčasťou výcviku bola aj stáž v stredisku ESA v Kolíne nad Rýnom od augusta do septembra 2002 a Stredisku prípravy kozmonautov v Hviezdnom mestečku od decembra 2005.[1] V júli 2006 bol veliteľom posádky pobývajúcej sedem dní v podmorskom obydlí NASA pri floridskom pobreží.[2] V auguste 2006 bol predbežne určený do Expedície 16 na ISS a začal v Rusku prípravu na let, ale za mesiac bol z posádky odvolaný.[1] V dňoch 16. – 27. januára 2007 absolvoval so Saližanom Šaripovom a Sóičim Nogučim výcvik na prežitie v lesoch za Moskvou.[1]
13. februára 2007 bol určený za člena Expedície 18 na ISS. Odštartoval v raketopláne Discovery 15. marca 2009 (let STS-119). Na ISS vymenil Sandru Magnusovou.[1][2]
Zatiaľ svoj posledný let absolvoval na palube rakety Sojuz TMA-11M, ktorá odštartovala z kozmodromu Bajkonur 7. novembra 2013. Na palube niesla aj olympijskú pochodeň pre Zimné olympijské hry 2014 v Soči. Kóiči na tejto misii strávil 187 dní s návratom 14. mája 2014.
Kóiči Wakata je ženatý, manželka je Nemka z Bonnu, majú syna.[1]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f g h IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия ASTROnote [online]. [Cit. 2009-03-31]. Kapitola Koichi Wakata. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b c d International Space Station [online]. Japan Aerospace Exploration Agency, rev. 2008-05-29, [cit. 2009-04-01]. Kapitola Profile of Jaxa's astronauts. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Dve satelity a dva výstupy. Letectvo a výskum vesmíru, 1997, čís. 2. # Popis Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kóiči Wakata
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Koiči Wakata na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
