Kolačnianska vrchovina

Kolačnianska vrchovina je geomorfologickou časťou Rázdiela, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží v severnej polovici podcelku, juhovýchodne od Partizánskeho.[2]

Kolačnianska vrchovina
geomorfologická časť
Tribča
Severná časť s vrchom Šípok
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Prievidza, Partizánske
Časť Rázdiela
Hranice Stredonitrianska niva, Kolačnianska brázda, Oslianska kotlina
Mesto Partizánske
Rieky Drahožica, Nitra
Súradnice 48°36′11″S 18°23′28″V / 48,603°S 18,391°V / 48.603; 18.391
Najvyšší bod Osečný vrch
 - výška 551 m n. m.
Najnižší bod severný okraj územia
 - poloha Partizánske
 - výška cca 200 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Územie sa nachádza na severnom okraji pohoria Tribeč a zaberá dvojicu samostatných masívov v severnej polovici podcelku Rázdiel. Predstavuje skupinu vrchov na juhovýchodnom kraji mesta Partizánske, rozdelených údolím Drahožice. Táto depresia je súčasťou Kolačnianskej brázdy, ktorá vymedzuje i celý južný okraj a je tak jedinou susediacou časťou príslušného pohoria. Východnú časť na severe ohraničuje Oslianska kotlina, ktorá tvorí najjužnejšiu časť Hornonitrianskej kotliny. Severný okraj západne situovanej časti vrchoviny susedí s Podunajskou pahorkatinou a jej časťou Stredonitrianska niva.[1]

Územie patrí do povodia Nitry a najvýznamnejším vodným tokom je Drahožica, rozdeľujúca vrchovinu na dve časti. Odvodňuje celú strednú časť, Pažitský potok lemuje východný a rieka Nitra severozápadný okraj územia. V juhovýchodnej časti je na úpätí Čierneho vrchu (440 m n. m.) Veľkouherecká priehrada.

Centrálnou časťou vedie údolím Drahožice cez Veľké Uherce na Skýcov cesta II/511, západným okrajom vedie cesta II/593 (PartizánskeBošany) a východným okrajom zasa cesta II/512 (OslanyŽarnovica). Všetky tri komunikácie sa napájajú na severne prechádzajúcu cestu I/64, vedúcu Ponitrím z Topoľčian do Novák.[2]

Chránené územia

upraviť

Väčšia časť Kolačnianskej vrchoviny leží v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, do ktorej však nepatrí severná polovica západnej časti. Osobitne chránené územia sa v tejto časti pohoria nenachádzajú.[2]

Turizmus

upraviť

Oblasť Kolačnianskej vrchoviny i Kolačnianskej brázdy patrí medzi turisticky menej exponované časti pohoria. Tribeč je známou hubárskou oblasťou a vodná nádrž na okraji vrchoviny pri Veľkých Uherciach je vyhľadávanou rybárskou lokalitou. Z mesta Partizánske vedie   žlto značený chodník cez lokalitu Hlboké, odkiaľ vedie odbočka na Osečný vrch (551 m n. m.). Z Veľkých Uheriec vedie   zelená trasa okolo priehrady k prírodnej rezervácii Dobrotínske skaly.[2]

Vybrané vrcholy

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-28]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-28]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť