Kostol svätého Egídia (Praha)

Kostol svätého Egídia (čes. Kostel svatého Jiljí) je gotický kostol románskeho pôvodu pri kláštore dominikánov v pražskom Starom Meste.

Dejiny upraviť

Už pred rokom 1238 tu bola kapitula pri románskom kostolíku. ^[1] Výstavbu súčasného kostola začal biskup Jan IV. z Dražíc, dokončil ju arcibiskup Arnošt z Pardubíc. Vysvätený bol 4. mája 1371.

Významným miestnym kazateľom bol od roku 1364 Jan Milíč z Kroměříže. Členom kapituly bol pravdepodobne i sv. Ján Nepomucký, ktorý tu zrejme pôsobil v rokoch 1387 – 1388. V roku 1420 miestna kapitula zanikla, kostol sa stal farským kališníckym a spravoval ho Jana z Příbramě.^[1] V roku 1626 ho dostal darom rád dominikánov,^[2], ktorý pri kostole postavil rozsiahly štvorkrídlový kláštorný komplex a samotný gotický kostol výrazne barokizovali. Prestavba začala v roku 1731 pod vedením architekta Františka Maxmiliána Kaňku a staviteľa F. Špačeka.^[3]

Opis upraviť

Pôvodne gotická sieňová dvojloď s rovnako vysokými loďami je barokovo zaklenutá českou klenbou na štvorici pilierov. Na výzdobe interiéru sa podieľali aj maliari Václav Vavřinec Reiner, Petr Molitor, Josef Hellich a rezbári Jan Antonín Quitainer, František Ignác Weiss (o. i. kazateľnica a pôvodný organ), Richard Prachner (predovšetkým 4 spovednice). Bohatá baroková štuková výzdoba je dielom B. Spinettiho, fresky na klenbe zase V. V. Reinera.^[4]

Honosný interiér kostola sa vyznačuje nezvyčajným množstvom kvalitných rezbárskych prác. Okrem štyroch spovedníc R. Prachnera si pozornosť zasluhuje aj organ od F. I. Weissa a drevené oltáre.

Hlavný oltár z rokov 1734 – 1738 je dielom rezbára Františka Weissa a jeho ústredným obrazom je Založenie dominikánskeho rádu z roku 1660 od A. Stevensa. Ďalej sú súčasťou interiéru oltáre Bolestnej Panny Márie (1750 – 51), sv. Kataríny Sienskej (okolo 1730), svätej Barbory (1734 – 36), svätého Jána Nepomuckého (1740), sv. Dominika (1735), oltár Panny Márie, kráľovnej posvätného ruženca, oltár sv. Václava, sv. Vicenta, sv. Kríža (1735), sv. Tomáša Akvinského (1734) a sv. Doroty.^[4] Pred oltárom svätého Vincenta je pochovaný maliar V. V. Reiner.^[4]

Vďaka nezvyčajnej farbe zvuku organu je kostol vyhľadávaným miestom organizovania rôznych koncertov vážnej a cirkevnej hudby.^[4]

Vo filme upraviť

Na začiatku 80. rokov 20. storočia tu režisér Miloš Forman natočil niektoré scény svojho filmu Amadeus.^[2]

Galéria upraviť

Kostol od juhovýchodu
Refektár dominikánskeho kláštora sv. Egídia

Referencie upraviť

↑ ^a ^b Emanuel Poche: Prahou krok za krokem. Orbis, Praha 1958. S. 112 – 113.
↑ ^a ^b Praha 1 - Staré Město, kostel sv. Jiljí [online]. Noc kostelů, 2014-5-23. Dostupné online.
↑ Historie kostela sv. Jiljí v Praze [online]. Praha: Kláštor dominikánov Praha, [cit. 2014-08-17]. Dostupné online. Archivované 2014-08-17 z originálu. (v češtine)
↑ ^a ^b ^c ^d Průvodce kostelem sv. Jiljí [online]. Praha: Kláštor dominikánov Praha, [cit. 2014-08-17]. Dostupné online. Archivované 2014-08-17 z originálu. (v češtine)

Literatúra upraviť

KRATOCHVÍL, Josef V.. Sv. Jiljí a jeho klášterní a farní chrám na Starém městě v Praze. Praha : Konvent dominikánů, 1926. Stručný životopis sv. Jiljí. Dějiny kostela sv. Jiljí v Husově ulici na Starém městě pražském. Založení dominikánského řádu, jeho příchod do Čech a usazení v Praze. Památné budovy farního obvodu a náboženské organizace u sv. Jiljí.. Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz]}
EKERT, František. Posvátná místa král. hl. města Prahy. Praha : Dědictví sv. Jana Nepomuckého, 1883. Dostupné online. Kapitola Farní chrám sv. Jiljí, s. 384 – 394. ^{[nefunkčný odkaz]}