Kostrové pobrežie
Súradnice: 18° 33′ 46.61″ j.š., 12° 20′ 55.08″ v.d.
Kostrové pobrežie je časť pobrežia Atlantického oceána v severnej Namíbii a v južnej Angole od rieky Cunene po rieku Swakop. Týmto názvom sa niekedy označuje aj pobrežie púšte Namib alebo celé pobrežie Namíbie[1]. Miestni krováci túto oblasť nazývajú „Zem, ktorú Boh stvoril v hneve“, zatiaľ čo portugalskí námorníci ju označili ako „Brány pekla“[2].
Opis upraviť
Klíma tejto oblasti je nehostinná. Na pobreží sa vydúva studený Benguelský prúd, ktorý umožňuje vznik hustej oceánskej hmly (Angolčanmi nazývaná „cassimbo“). Tento jav vzniká po značnú časť roka. Vietor fúka z pevniny do oceánu, prší iba zriedka a zrážky málokedy prevyšujú 10 mm ročne. Na pláži je neustály silný príboj. Ľudskou silou poháňané plavidlá sa dokážu počas príboja dostať na pobrežie ale z pobrežia na oceán je to nemožné. V minulosti bola jediná možná cesta cez stovky kilometrov vzdialené močarisko, dostupná skrz suchú púšť.
Pobrežie je pomenované podľa vybielených veľrybích a tuleních kostier, ktoré pokrývajú pobrežie z dôb, keď bol v tejto oblasti aktívny ich lov. Názov je vystihujú aj vraky lodí, ktoré v hustej hmle uviazli na pobreží. Pobrežie je znečistené viac ako tisíckou vrakov rôznych veľkostí. Medzi známe vraky patria Eduard Bohlen, Otavi, Dunedin Star a Tong Taw.
Povrch je tvorený pieskom s príležitostným odkrytom skál. Južnú časť tvoria pieskové pláne, zatiaľ čo severnú tvoria vysoké pieskové duny.
Bývalé ľudské osídlenie dokladajú plytké hromady odpadkov z lastúr pozdĺž celého Kostrového pobrežia.
Príroda upraviť
Namíbia vyhlásila v roku 1971 16 000 km² územia, od rieky Ugab po Kunene, za Národný park Kostrové pobrežie. Severnejšia polovica parku je prírodná rezervácia so zakázaným vstupom. Medzi významné črty parku patria hlinené hrady domorodcov, sošné panvy a veľká kolónia tuleňov pri Cape Fria
Pobrežie bolo predmetom viacerých dokumentárnych filmov, zameraných najmä na prežitie vo vyprahnutom prostredí. Viaceré rastliny a druhy hmyzu žijúcich na pieskových dunách, sú závislé na vlhkosti a hustých hmlách z oceánu a vetrom nafúkaného detritu z vnútrozemia. Vtáky žijúce v tejto oblasti boli skúmané pre ich termoregulačné vlastnosti, spoluprácu, stratégie rozmnožovania a kočovníctvo.
Riečisko, nachádzajúce sa ďalej vo vnútrozemí, je domovom paviánov, žiráf, levov, nosorožca ostronosého a antilop skákavých. Zvieratá získavajú vodu najmä zo studní vykopaných slonmi alebo antilopami.
Referencie upraviť
- ↑ SCHOEMAN, Amy. Skeleton Coast. [s.l.] : Struik, 2003. Dostupné online. ISBN 1868728919. S. 148.
- ↑ MCGREGOR, Ewan; BOORMAN, Charley. Long Way Down: An Epic Journey by Motorcycle from Scotland to South Africa. [s.l.] : Simon and Schuster, 2009. Dostupné online. s. 315
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostrové pobrežie
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skeleton Coast na anglickej Wikipédii.