Krésilas (starogr. Κρησίλας, * cca 480 pred Kr. – † cca 410 pred Kr.) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[2]

Periklova busta, rímska kópia gréckeho originálu od Krésila z roku 430 pred Kr., Vatikánske múzeá, Vatikán[1]

Krésilas, sochár z Kydónie na Kréte, bol aktívny v približne v rokoch 450430 pred Kr. Tvoril v Aténach, a to prevažne z bronzu.[1] Z jeho diel je známy (v rímskych kópiach) portrét aténskeho politika Perikla, socha zranenej Amazonky[2] a niekoľko signovaných podstavcov (nezachovaných sôch).[3][4] Pripisuje sa mu aj socha bohyne Atény a socha boha Dionýza, diela zachované vo viacerých rímskych kópiach (niektoré sú umiestnené i v Musée du Louvre v Paríži).[5][6]

Krésilas ako väčšina sochárov 5. storočia pred Kr. venoval pri portrétoch veľkú pozornosť individuálnym črtám. V Periklovom portréte naozaj rozoznať individuálne črty,[7] ktoré prezrádzajú jeho energickú povahu a romantickú dušu. Na hlave má prilbu, zrejme aby zakryla nápadne pretiahnutú lebku.[8]

Rímsky spisovateľ Plínius vo svojom spise O prírode uvádza, že približne v roku 460 pred Kr. sa Krésilas, Feidias, Polykleitos, Kydón a Fradmón, najväčší sochári tých čias, zúčastnili súťaže o zhotovenie sochy Amazonky pre Artemidin chrám v Efeze. Porota, ktorá sa skladala práve z týchto umelcov (ak je tento príbeh pravdivý), sa zhodla na Polykleitovom diele (hneď po vlastnom). Zvíťazil teda Polykleitos.[9]

Z týchto (v originále bronzových) sôch sa dali idetifikovať len mramorové rímske kópie diel Krésila, Feidia a Polykleita. (všetky Amazonky sú podobné, čo komplikuje otázku autorstva, Krésilova sa podobá Polykletovej[10]). Reprodukciou Krésilovho originálu je Kapitolská Amazonka. Je oblečená v krátkom chitóne s graciózne splývajúcou drapériou, vyniká tragickou čistotou a mladistvou krásou.[11]

Referencie a bibliografiaUpraviť

  1. a b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 92.
  2. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 400.
  3. Inscriptiones Graecae, FD III 4:194 [1]
  4. Inscriptiones Graecae, FD III 4:194[2] [2]
  5. Ma 464, Statue d'Athéna dite « Pallas de Velletri ».
  6. Ma 890, Statue du héros Diomède.
  7. Donald Strong. Antické umenie. Bratislava : Pallas, 1970. 94-073-70. S. 98.
  8. José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 98.
  9. Plínius, Naturalis Historia, 34,53.
  10. José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 84-86.
  11. José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 84.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krésilas