Krajská galéria v Prešove
Súradnice: 48° 59′ 46,81″ s.š., 21° 14′ 26,98″ v.d.
Krajská galéria v Prešove patrí medzi najstaršie regionálne galérie na Slovensku. Bola založená v roku 1956 v meste bohatom na históriu a kultúrne tradície. Od začiatku sa profilovala ako regionálna galéria zachytávajúca obraz dejín výtvarného umenia v regióne svojej pôsobnosti od stredoveku po súčasnosť. Hlavným regiónom jej akvizičnej a odbornej činnosti bol najmä širší región severovýchodného Slovenska. Galéria v Prešove bola krajskou do roku 1961, v rokoch 1961 – 1991 bola Galériou výtvarného umenia, od roku 1991 mala názov Šarišská galéria a od roku 2021 nesie názov Krajská galéria. Budova Wécseyho paláca v ktorej galéria sídli je národná kultúrna pamiatka v registri ÚZPF pod č. 3221/1.
Krajská galéria v Prešove | |
Základné údaje | |
---|---|
Adresa | Hlavna ulica č. 51 Prešov, Slovensko |
Rok založenia | 1956 |
Typ | galéria |
Zbierka | 4 447 ks(k 31.12.2021) |
Vedenie inštitúcie | |
Riaditeľ | Mgr. art. Martin Kudla, ArtD. |
Ďalšie odkazy | |
Web | https://krajskagaleria.sk/ |
Commons | Krajská galéria v Prešove |
Krajská galéria v Prešove | |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[1] | |
---|---|
- názov | Krajská galéria |
ÚZPF[2] | |
- číslo | 3221/1 |
- dátum zápisu | 17. 4. 1963 |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sídlo galérie
upraviť- V roku 1957, kedy bola otvorená pre verejnosť sídlila v Evanjelickom kolégiu ako dočasných priestoroch, v ktorých bola nakoniec až do roku 1981.
- V roku 1981 získala galéria dve budovy a to na adresách Hlavná 51 a 53, susediace vedľa seba. Jedná sa o meštianske domy, ktoré boli upravené pre potreby galérie.
- Meštiansky dom na Hlavnej 51, známy aj ako Wécseyho palác, postavený v gotickom slohu v 2. polovici 15. storočia s neskoršími úpravami v renesančnom slohu. Je dvojtraktová, dvojpodlažná budova v tvare L s trojuholníkovým štítom na priečelí. Budova má aj suterénne priestory, ktoré začala galéria využívať pre výstavy.
- Meštiansky dom na Hlavnej 53 vznikol okolo roku 1600[3] v gotickom slohu s následnými renesančnými úpravami. Je tiež dvojtraktová, dvojpodlažná budova s pôdorysom v tvare L, nachádza sa vpravo od Wécseyho paláca pri pohľade spredu. Po vrátení Evanjelického kolégia Evanjelickej cirkvi sa činnosť preniesla len do týchto budov. Budova je NKP v ÚZPF pod č. 3223/1[3].
- V 80. rokoch získava galéria aj budovu meštianskeho domu na Hlavnej 49, v ktorej prízemí až do roku 1991 sídlila predajňa Knihy. Táto budova pochádza tiež z 15. storočia, je dvojpodlažná a dvojtraktová s pôdorysom obdĺžnika. Prestavaná bola tiež v renesančnom slohu. Je NKP registrovaná v ÚZPF pod č. 3219/1[4]. Nachádza sa na ľavej strane od Wecseyho paláca, čím sa vytvoril zaujímavý celok patriaci galérii s palácom v strede.
Zbierkový fond
upraviťIkony 16. – 18. storočia
upraviťExpozícia je tvorená ikonami získanými ešte koncom 50-tych rokov cez tzv. záchranné akcie a pretrvajúcimi vďaka galerijným predchodcom, kolegom zakladajúcim galériu. Ikony v regióne pôsobenia galérie majú nezameniteľné miesto v sakrálnom umení a aj keď je expozícia nepočetná, reprezentuje základné typy a vývojové stupne ikonopisnej maľby Slovenska. Je medzi nimi jedna z najkrajších slovenských ikon – ikona sv. Michala Archanjela (okolo 1560).
Drevorezby 15. – 19. storočia
upraviťZákladom expozície sú diela zo zbierky prešovského akad. soch. Dušana Pončáka, kedy dielo Metercia galéria odkúpila z grantu a ostatných 51 diel daroval galérii roku 1993. V tomto roku aj vďaka tejto akvizícii získala Galéria Cenu časopisu Pamiatky a múzeá za akvizíciu roka. V roku 2006 z Grantu MK SR získala Galéria aj druhú časť zbierky pána Pončáka v počte 82 diel, čím vznikla ucelená zostava v počte 132 diel v hodnote 6 miliónov Sk. V expozícii sú diela Madona s Ježiškom - vznik okolo 1510 z dielne Majstra Pavla z Levoče, Sv. Anna Samotretia (Mettercia) – vznik okolo 1490, diela z obdobia renesancie a baroka – Mojžiš, Immaculata, Kľačiaci anjel, Pieta, kolekcia krucifixov, súbory plastík Sediaceho Krista – Trpiteľa, korpusov Krista, kolekcia Piet, Madon s dieťaťom, svätíc, Kalvárií. Plastickú expozíciu dopĺňa plošná tvorená ikonami ruskej proveniencie.
Kolekcia Jána Rombauera
upraviťJe kolekcia obrazov významného maliara 1. polovice 19. storočia – Jána Rombauera. Maliar pôsobil v prvej tretine 19. storočia v Rusku a po návrate sa usadil v Prešove, kde aj zomrel a je pochovaný na mestskom cintoríne.
Maliarstvo 18. – 19. stor.
upraviťJe tvorené zbierkou diel maliarov toho obdobia. Sú v nej diela:
- prešovských autorov ako Max Kurth, Teodor Zemplényi, Ján Tahy, Ernest Rákoši, Július Török, Mikuláš Jordán
- autorov zo Spiša, Košíc, Zemplína, Liptova ako Ladislav Medňanský, Teodor Mousson, Július Čordák, Peter Kern a iní.
Autorské súbory regionálnych umelcov
upraviťJe tvorená dielami maliarov, sochárov, grafikov regiónu vstupujúcich do výtvarného diania a to:
- Autormi po roku 1945 a neskôr: Juraj Daňo, Andrej Doboš, Andrej Gaj, Štefan Hapák, Július Machaj, František Patočka, Anton Sučka, Ivan Šafranko
- Autormi mladšej a strednej generácie: Slavo Brezina, Michal Čabala, Anna Gajová, Anna Gregorová, Ľubomír Guman, Anna Hausová, Peter Kocák, Dušan Pončák, Ľubomír Purdeš, Dušan Srvátka, Eva Tkáčiková, Martin Zbojan. Kolekcie ďalších sa postupne zakladajú.
Umenie 20. storočia
upraviťTvoria ho charakteristické ukážky z tvorby diel:
- zakladateľských osobností moderného slovenského umenia: Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, Ľudovít Fulla
- diela významných predstaviteľov slovenského i východoslovenského umenia 1. polovice storočia: Jozef Bendík, Juraj Collinásy, Elemír Halász – Hradil, Fraňo Gibala, Edmund Gwerk, Július Jakoby, Anton Jasusch, Konštantín Kővári, Július Nemčík, Edita Spannerová
Zbierkový fond galérie je v roku 2013 tvorený spolu 4 264 kusmi a to malieb, kresieb, grafík, plastík a úžitkového umenia[5].
Kontakty a prístup
upraviť- Adresa: Hlavná ulica č. 51, 080 01 Prešov
- E-mail: [[1]]
- Telefón: +421 51 772 54 23
- Prístup: Vystúpiť na zastávke MHD ”na Hlavnej” z trolejbusov č.: 4, 8 a 1 a autobusov č.: 13, 11, 32, 39, 45 smerom od železničnej / autobusovej stanice.
Pozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-20]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-20]. Dostupné online.
- ↑ a b http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=16947
- ↑ http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=16943
- ↑ http://pis.sk/clanok/12585/stala_expozicia_sarisskej_galerie_v_presove.html