Kuršský záliv

Kuršský záliv[1] (lit. Kuršių marios, rus. Куршский залив) alebo Kurská zátoka[1] je záliv - lagúna pri juhovýchodnom pobreží Baltského mora pri brehoch Ruska (Kaliningradská oblasť na juhu) a Litvy (Klaipėdský kraj na severe). Meno pochádza od starého baltského národa Kurši. Rozloha zálivu je 1 584 km². Je 93 km dlhý a priemerne 17,3 km široký. Hlboký je priemerne 3,7 m a maximálne 7 m. Od mora je oddelený Kuršskou kosou. Na severe je Klajpedským prielivom širokým 390 m spojený s morom. Do zálivu ústi rieka Neman svojou deltou. V zime záliv zamŕza na približne 80 dní, v lete má voda na povrchu teplotu až 25°C.

Kuršský záliv
Kuršský záliv oddeľuje od Baltského mora Kuršská kosa

FaunaUpraviť

Záliv je dôležitou rybársku oblasťou. Základné priemyselné rybykapry, nosále, zubáče, pleskáče, zubatice, úhory. Na východnom brehu je biologická stanica (sledovanie a krúžkovanie vtáctva).

Osídlenie pobrežiaUpraviť

Na brehu ležia obce (Litva): Klaipėda (štvrť Smiltynė), Neringa (jej súčasti: Nida, Preila, Pervalka, Juodkrantė) - na Kurskej kose, Klaipėda (južná časť mesta), Dreverna, Kintai, Lūžgaliai,Svencelė Šturmai, Ventė a Uostadvaris (ktorý je na brehu ostrova Rusnė (najväčší z mnohých ostrovov, tvoriacich deltu rieky Neman, ktorá nesie svoje vody svojimi mnohými ramenami - už pod iným názvom - do kuršského zálivu od východu) (protiľahlý breh). Ďalej: (Kaliningradská oblasť): Morskoje, Rybačij, Djuny, Lesnoe(Lesnoje), Zelenogradsk - na Kurskej kose Verbnoje, Zalivino, Polessk, Belomorskoje, Krasnoje, Razino, Golovkino a Prochladnoje (Južný a východný breh zálivu náležiaci dnes Kaliningradskej oblasti.

ReferencieUpraviť

  1. a b Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2016-03-26]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kurský záliv na českej Wikipédii.