Kuriatko jedlé

huba
(Presmerované z Kuriatka obyčajné)

Kuriatko jedlé (do roku 1954: kuriatka obyčajné[1] alebo líška jedlá[2]; ľudové názvy pozri nižšie; lat. Cantharellus cibarius) je veľmi chutná a vyhľadávaná jedlá huba.

Kuriatko jedlé
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Cantharellus cibarius
Fries, 1821
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ľudové názvy

upraviť

kurence, kurčatka, kuriačky, kuríčky, kuročky, kurky, kuriaše, kuriače, kohútky, lišky, lišočky, lišovky, kozačky, herhubky, hrajhubky, hajdahubky, hubky, červené hubky, tanečnice [3]

Kuriatko má klobúk široký 1 až 7 cm, v mladosti mierne klenutý, neskôr plochý a napokon prehĺbený, s laločnato zvlneným okrajom. Najprv býva žĺtkovo-žltý, neskôr blednúci, holý, matný.

Hlúbik je dlhý 3 až 6 cm, 0,8 až 2,5 cm hrubý.

Dužina je bledožltá, pevne mäsitá, má príjemne korenistú vôňu a chuť.

Výskyt

upraviť

Rastie v listnatých aj v ihličnatých lesoch, zvyčajne vo veľkých húfoch, od mája do novembra.

Praktický význam

upraviť

Je to výborná jedlá huba, známa na celom svete.[4] Výsledky klinických štúdií u tejto huby preukázali, že zlepšuje videnie, podporuje trávenie, lieči infekcie dýchacej a tráviacej sústavy, a že má aj dobré výsledky v boji proti nádorovým ochoreniam.[5]

Referencie

upraviť
  • DERMEK, Aurel. Atlas našich húb. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1979. 439 s.
  1. NOVACKÝ, J. M. Názvy tržných jedlých húb. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1954, roč. 2, čís. 10, s. 292 – 300. Dostupné online [cit. 2020-12-10]. ISSN 0560-3048.
  2. líška jedlá. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 305.
  3. [1]
  4. Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 162.
  5. Vladimír Antonín, Ivan Jablonský, Václav Šašek, Zuzana Vančuříková. Huby ako liek. Praha : Ottovo nakladatelství, 2013. ISBN 978-80-7451-258-2. S. 72.

Iné projekty

upraviť