Laborec (knieža)

knieža ranofeudálneho štátu slovanského kmeňového zväzu Bielych Chorvátov

Laborec (rusín. Лаборець, ukr. Лаборець; * aj † v 9. storočí) bol legendárny knieža ranofeudálneho štátu slovanského kmeňového zväzu Bielych Chorvátov žijúcich medzi riekami Tisa a Dunaj. Základom obrany tohto štátu bol hrad na mieste terajšieho užhorodského zámku (castrum Hung). Podľa stredovekých povestí na ňom vládol práve knieža Laborec.

Laborec
knieža
Laborec
Biografické údaje
Narodenieneznáme
Úmrtiepri rieke Sviržava
Rodina
Matkaneznáma

Životopis upraviť

Historici predpokladajú, že knieža Laborec vládol v  čase panovania Svätopluka vo Veľkomoravskej ríši (871 – 894), Olega Múdreho v Kyjevskej Rusi (879 – 912) a Simeona I. v Bulharskom cárstve (893 – 927). Existuje predpoklad, že knieža Laborec sa  podriadil Svätoplukovi a platil mu dane. Rovnako Simeon, rozširujúc svoju moc na sever, sa snažil si ho podriadiť.

Meno kniežaťa Laborca sa prvýkrát objavuje v uhorskej kronike Anonyma (Gesta Hungarorum) z 12. storočia. V nej sa uvádza, že v roku 896 sa knieža Laborec postavil proti útokom uhorských kmeňov spoza karpatských hôr na čele s Árpádom.[1][2][3] V preklade:

Knieža Álmos so svojou družinou prišiel k pevnosti Hung, aby ju dobyli. Keď začal stavať tábor pri múroch, vtedy veliteľ tejto pevnosti, ktorého volali Laborec a v ich jazyku bol knieža, dal sa na útek a chcel sa dostať do opevnenia Zemlum (Zemplínsky hrad na Zemplíne, predpokladá sa, že v súčasných Michalovciach). Vojaci ho prenasledovali a pri rieke Sviržava ho chytili a tam ho na povraz obesili. Od toho dňa rieku nazvali jeho menom Laborec. Vtedy knieža Álmos so svojimi ľuďmi vošiel do pevnosti Hung, obetoval bohom veľké obete a hodovali 4 dni.

Príbeh z Anonymovej kroniky je však iba legenda.[4] V regióne hornej Tisy, ktorá v tom čase patrila k Podkarpatskej Rusi, ale skutočne existovali kmeňoví vodcovia, ktorí boli porazení počas maďarských vpádov do strednej Európy.[5]

Odraz v kultúre upraviť

Meno Laborca našlo široký odraz v pamäti rusínskeho národa. Existujú o ňom legendy a piesne. Užhorodský historik 19. storočia Michail Lučkaj o kniežati Laborcovi povedal slovenskému spisovateľovi Bohuslavovi Nosákovi-Nezabudovovi, ktorý neskôr napísal prvú historickú povesť v rusínskom jazyku Laborec (Laborec – rusynska povisť). Knieža Laborec bol témou umeleckých diel aj ďalších spisovateľov:  Anatolij Kralickij Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Eugenij Fencik – Pokorjenije Užgoroda (po slovensky Dobytie Užhorodu),[6] Marijka Pidhirjanka Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Vasiľ Stepanovyč Grendža-Donskij Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Petro Volodymyrovič Uhľarenko – Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Kornylo Romanovyč Zaklynskyj – Perekaz pro Kňaza Laborcja (po slovensky Povesť o kniežati Laborcovi), [7]...

V Užhorode je po kniežati Laborcovi pomenované jedno z námestí.

Socha kniežaťa Laborca je umiestnená nad obcou Habura (v chotári susednej dediny Čertižné je žriedlo rieky Laborec).[8][9] Je vysoká vyše päť metrov a stojí na takmer dvojmetrovom podstavci z prírodného kameňa.[10] Autorom bronzovej sochy je akademický sochár Ján Ťapák.[11] V podstavci pod sochou sa nachádza schránka so zeminou zo 106 rusínskych obcí,[12] čo symbolizuje jednotu Rusínov.[13][14]

V júli 2017 darovala nadácia Drevený kostolík Habura repliku sochy kniežaťa Laborca Múzeu rusínskej kultúry v Prešove.[15]

Referencie upraviť

  1. FORWARD, Jean S.. Endangered Peoples of Europe: Struggles to Survive and Thrive. [s.l.] : Greenwood Publishing Group, 2001. Google-Books-ID: 8p3P1u_xmEEC. Dostupné online. ISBN 9780313310065. (po anglicky)
  2. MAGOCSI, Paul R.. Our people: Carpatho-Rusyns and their descendants in North America. [s.l.] : Bolchazy-Carducci Publishers, 2005-07-30. Google-Books-ID: rnMOAQAAMAAJ. Dostupné online. ISBN 9780865166110. (po anglicky)
  3. POP, Dmitriĭ Ivanovich; POP, Ivan Ivanovich. Uzhgorod and Mukachevo: A Guide. [s.l.] : Raduga Publ., 1987. Google-Books-ID: jOBBAAAAYAAJ. Dostupné online. ISBN 9785050011862. (po anglicky)
  4. MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám : dejiny Karpatskej Rusi a karpatských Rusínov. Preklad Eva Eddy. Prešov : UNIVERSUM-EU, 2016. 593 s. ISBN 978-80-89046-97-3. S. 69.
  5. Laborets'. In: MAGOCSI, Paul Robert; POP, Ivan, eds. Encyclopedia of Rusyn history and culture. Rev. and. expanded ed. Toronto; Buffalo; London : University of Toronto Press, 2005. ISBN 0-8020-3566-3. S. 265.
  6. PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Jevgenij Fencyk – Tvorba. 1.. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2021. (Rusínska klasika.) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2878-6. Kapitola Od romantizma do realizma, s. 21 – 27. (po rusínsky)
  7. HOLENDOVÁ, Jolana. Anatolij Kralickyj. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. 256 s. S. 74. (po ukrajinsky)
  8. Objavujme.sk [online]. objavujme.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  9. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2018-11-08]. Dostupné online. Archivované 2018-11-08 z originálu.
  10. Socha kniežaťa Laborec - Habura | Severovýchod.sk [online]. Severovychod.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  11. A.S, Petit Press. V Habure odhalili vyÅ¡e päťmetrovú sochu kniežaÅ¥a Laborca [online]. hornyzemplin.korzar.sme.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  12. RASTISLAV.PALUS@GMAIL.COM, Code: Jaromír Kužma, e-mail: kuzma@jarek.sk; Design: Rastislav Paluš, e-mail:. Medzilaborce a okolie ::: Mikroprojekt: ,,Cestou ikon zo Sanoku do Humenného“ ::: Projekty financované EÚ ::: Samospráva mesta ::: Mesto Humenné ::: www.humenne.sk [online]. www.humenne.sk, [cit. 2018-11-08]. Dostupné online.
  13. Vasyľ Pačovskŷj: Kňaz´ Laborec´ 18. 2. 2016. rusyn FM. Dostupné online [cit. 2018-11-07].
  14. Kňaz' Laborec' 23. 1. 2018. rusyn FM. Dostupné online [cit. 2018-11-07].
  15. 29.číslo 58.ročníka Podvihorlatských novín - článok o darovaní sochy Múzeu rusínskej kultúry v Prešove. [online]. [Cit. 2018-11-08]. Dostupné online. Archivované 2018-11-08 z originálu.

Externé odkazy upraviť

Literatúra upraviť

  • Богуслав Носак-Незабудов, Лаборець ( Русинська повість),1966, Словацьке педагогічне видавництво в Братіславі

Zdroj upraviť