Li Jüan-chung
Li Jüan-chung (čín. 黎元洪, pchin-jin: Lí Yuánhóng; * 19. október 1864, Chu-pej – † 3. jún 1928, Tchien-ťin) bol čínsky politik počas dynastie Čching a doby Čínskej republiky. Bol prezidentom Čínskej republiky medzi rokmi 1916 a 1917 a následne aj medzi rokmi 1922 a 1923.
| Li Jüan-chung | ||||||||
 | ||||||||
| Bývalý Prezident Čínskej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 7 jún 1916 – 17 júl 1917 | ||||||||
| ||||||||
| V úrade 11 jún 1922 – 13 jún 1923 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 16. október 1864 Chuang-pchi, Chu-pej, Čína | |||||||
| Úmrtie | 3. jún 1928 (63 rokov) Tiencin, Čína | |||||||
| Politická strana | Progresívna strana | |||||||
| Profesia | Politik | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Li Jüan-chung (multimediálne súbory) | |||||||
Život upraviť
Li Jüan-chung sa narodil v Chuang-pchi v provincii Chu-pej. Jeho otec Li Čchao-siang (čín. 黎朝相, pchin-jin: Lí Cháoxiāng) bol vojnovým veteránom, ktorý bojoval v Tchajpinskom povstaní. V roku 1889 Li Jüan-chung vyštudoval námornícku akadémiu v Tchien-ťine a potom slúžil ako inžinier v prvej čínsko-japonskej vojne. Jeho krížnik bol vo vojne potopený a život mu zachránil záchranný pás, pretože sám nevedel plávať. Neskôr sa pripojil k Novej Chu-pejskej armáde a stal sa vysokým vojenským dôstojníkom v Chan-kchou (dnešnom Wu-chane). V roku 1910 sa pokúsil zničiť revolučné skupiny, ktoré sa infiltrovali do jeho 21. zmiešanej brigády. Nikoho prichyteného pri podvratných aktivitách však nezatkol, iba ich zbavil funkcie.
Po vypuknutí Sinchajskej revolúcie roku 1911, bol donútený prijať pozíciu provizórneho guvernéra armády Chu-pej.[1]:264 Bol rešpektovaným človekom, a navyše vedel po anglicky, čo sa preukázalo užitočné pri riešení zahraničných vecí. Napriek tomu, že sa pôvodne pozície nechcel ujať, nakoniec revolúciu prijal a následne bol menovaný za guvernéra čínskej armády. Táto vzbúrená zložka bojovala proti cisárstvu, pričom práve za Liovho vedenia sa dočasným prezidentom stal Sunjatsen. Li bol vymenovaný za viceprezidenta. Po ukončení bojov, teda po páde cisárstva v Číne, sa prezidentom stal Jüan Š’-kchaj a Li Jüan-chung zostal viceprezidentom.
V roku 1913 spojil republikánov s Demokratickou stranou Liang Čchi-čchaa a vytvoril Progresívnu stranu. Táto strana bola potom najväčším rivalom nacionalistov, ktorých viedol Sunjatsen. Li Jüan-chung sa stal pasívnym pozorovateľom konania prezidenta Jüan Š’-kchaja a hoci si uchoval svoj titul, nemal prakticky žiadnu moc. Potom, čo sa Jüan Š’-kchaj pred svojou smrťou vyhlásil za cisára, dúfalo mnoho ľudí, že ako viceprezident prevezme rolu prezidenta. Li Jüan-chung sa ale príliš obával o vlastný život, a tak zotrval v izolácii až do jeho smrti.
Prezidentstvo upraviť
Li bol prvýkrát prezidentom od 7. júna 1916 do 17. júla 1917. Jüan Š’-kchaj ho menoval vo svojom závete, ako bolo tradíciou u cisárov, spoločne s premiérom Tuan Čchi-žuejom.[2]:43 Táto tradícia ale nemala v podstate žiadnu váhu v republike. Li Jüan-chung bol generálmi Pej-jangskej armády dosadený na pozíciu prezidenta, pretože bol dostatočne obľúbený v severných provinciách, ktoré boli v tomto čase rebelské.[1]:287
Tuan Čchi-žuej chcel, aby sa Čína zapojila do prvej svetovej vojny, s tým Li nesúhlasil a k otázke sa staval oveľa opatrnejšie.[3] V tomto čase sa títo dvaja nezhodli na viacerých veciach a Tuan bol silne kritizovaný aj za jeho rozhodnutie ukončiť diplomatické vzťahy s Nemeckom. Celé ich rozpory vyústili v Tuanovej rezignácii ku dňu 23. mája 1917 a následnému odchodu do Tchien-ťinu spolu s väčšinou generálov.
Li si na pomoc povolal Čang Süna, ktorý bol ale tajne pro-nemecký. Presvedčil Liho rozpustiť parlament a od 14. júna do 12. júla 1917 okupoval Peking a prezidenta Li uväznil. Čang sa tiež 1. júla pokúsil o obnovu cisárstva dynastie Čching a vládu cisára Pchu-iho. Potom, čo sa Li Jüan-chung dostal z väzenia, požiadal bývalého premiéra Tuana o pomoc so záchranou republiky. Čanga sa im podarilo poraziť počas dvoch týždňov a Tuan si tým získal späť svoj titul premiéra.[1]:287-288 Li Jüan-chung, skolený týmito udalosťami, rezignoval a odsťahoval sa na dôchodok do Tchien-ťinu.
Jeho druhé prezidentstvo trvalo od 11. júna 1922 do 13. júna 1923. Bol zvolený, pretože ho ľudia rešpektovali a dúfali, že dokáže znovu zjednotiť Čínu. Podobne ako počas jeho prvého prezidentstva, sa však opäť veľmi rýchlo stal bezmocným. Cchao Kchun, ktorý ho do tejto pozície povolal, začal sám túžiť po prezidentstve a plánoval donútiť Li Jüan-chunga odstúpiť.[2]:74-75 Li bol pri opúšťaní hlavného mesta zranený, a preto utiekol do Japonska, kde mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. V roku 1924 sa vrátil späť do Tchien-ťinu, kde neskôr aj zomrel. Jeho hrob sa nachádza na kampuse Stredočínskej normálnej univerzity v meste Wu-chan.
Referencie upraviť
- ↑ a b c SPENCE, Jonathan D.. The Search for Modern China. New York : WW Norton & Co, 1990. 876 s. ISBN 0-393-02708-2.
- ↑ BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2001. 128 s. ISBN 80-244-0251-3. S. 24.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Li Jüan-chung
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Li Jüan-chung na českej Wikipédii.