Lidové novinyčeský denník založený v roku 1893 v Brne.

Logo Lidových novin
Budova mediálnej skupiny MAFRA, vydavateľa Lidových novín a Mladej fronty DNES na Andělu v Prahe

V denníku publikovalo mnoho slávnych českých spisovateľov. Do 2. svetovej vojny bol v spoločnosti denník vysoko uznávaný. Počas vojny prestal vychádzať a po komunistickom prevrate bolo jeho vydávanie nakoniec v roku 1952 zastavené. V roku 1987 bolo vydávanie denníka obnovené ilegálne a v roku 1989 legálne.

Lidové noviny sa od svojho vzniku venovali najmä zahraničnej politike a kultúre. Ako prvé v Česku uverejňovali politickú karikatúru. Do okruhu ich prispievateľov a redaktorov patrili napr. Karel Čapek, Josef Čapek, Eduard Bass, Karel Poláček, Rudolf Těsnohlídek, Jiří Mahen, Jan Drda, Václav Řezáč, ale i prezidenti Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš.

V roku 1987 titul Lidové noviny obnovila skupina disidentov, ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novín sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári 1988. Pretože až do novembra 1989 sa noviny nedarilo oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku 1990 začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou Lidovou demokraciou (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky.

Lidové noviny patria mediálnej skupine MAFRA, ktorá v Česku vydáva i denník Mladá fronta DNES. Mediálna skupina MAFRA bola v rokoch 1994 – 2013 súčasťou nemeckého vydavateľstva Rheinisch-Bergische Druckerei- und Verlagsgesellschaft, v júni 2013 skupinu MAFRA kúpil Agrofert vlastnený Andrejom Babišom.

Externé odkazy

upraviť