Luís Figo
Luís Filipe Madeira Caeiro Figo (* 4. november 1972, Lisabon, Portugalsko) je bývalý portugalský profesionálny futbalista, ktorý hral na pozícií stredopoliara za Sporting CP, FC Barcelona, Real Madrid a Inter Miláno do ukončenia kariéry dňa 31. mája 2009. Za portugalský národný tím odohral 127 zápasov, čo bol rekord, ktorý však neskôr prekonal Cristiano Ronaldo.
Luis Figo | |||
---|---|---|---|
Figo v roku 2017. | |||
Osobné údaje | |||
Celé meno | Luís Filipe Madeira Caeiro Figo | ||
Dátum narodenia | 4. november 1972 (52 rokov) | ||
Miesto narodenia | Almada, Portugalsko | ||
Výška | 180 cm | ||
Pozícia | Krídlo/Ofenzívny zálozník | ||
Mládežnícke kluby | |||
1984 – 1985 1985 – 1989 |
Os Pastilhas Sporting CP | ||
Seniorské kluby1 | |||
Roky | Kluby | Zps (Gly) | |
1989 – 1995 1995 – 2000 2000 – 2005 2005 – 2009 Celkovo |
Sporting CP FC Barcelona Real Madrid Inter Miláno |
137 172 (30) 164 (38) 105 (9) 578 (93) | (16)|
Národné mužstvo | |||
1988 – 1989 1989 1988 – 1990 1990 – 1991 1991 – 1994 1991 – 2006 |
Portugalsko U16 Portugalsko U17 Portugalsko U18 Portugalsko U20 Portugalsko U21 Portugalsko |
15 6 (2) 21 (8) 12 (0) 7 (0) 127 (32) | (8)|
1 Zápasy a góly za profesionálny klub . |
Známy pre svoju kreativitu a schopnosť dostať sa okolo obrancov z krídelného priestoru, je Figo považovaný za jedného z najlepších hráčov jeho generácie.[1][2][3] Jeho 106 asistencií v La Lige po Lionelovi Messim najviac v histórií.[4] V roku 2000 vyhral Zlatú loptu, v roku 2001 Futbalista roka FIFA a v roku 2004 bol Pelém vybratý do zoznamu FIFA 100 pre svetovo najlepších žijúcich futbalistov.[5] Figo je jedným z mála hráčov, ktorý hrali za FC Barcelonu a Real Madrid. Jeho kontroverzný prestup v roku 2000 z Barcelony ku najväčšiemu rivalovi Realu Madrid bol v tom čase svetový rekord, keď prestúpil za 62 miliónov €.[6]
Figo mal úspešnú kariéru v ktorej dosiahol niekoľko trofejí, vrátane Portugalského pohára, štyroch titulov La Ligy, dvoch Copa del Rey, troch španielskych superpohárov, jednej Ligy majstrov UEFA, jedného Pohára víťaza pohárov UEFA, dvoch Superpohárov UEFA, jedného Interkontinentálneho pohára, jedného talianskeho pohára a troch talianskych superpohárov. Na reprezentačnej úrovni strelil 32 gólov a reprezentoval krajinu na troch Majstrovstvách Európy (kde sa v roku 2004 dostal až do finále) a dvoch Majstrovstvách sveta.
Futbalová kariéra
upraviťFigova kariéra začala v lisabonskom klube Sporting, klub z ktorého vyrástli mnohé futbalové hviezdy. Portugalsko reprezentoval už v kategóriách do 16 a do 20 rokov. Bol členom tzv. zlatej generácie portugalských talentov, do ktorej patrili aj hráči ako Rui Costa, či Joao Pinto.[7][8]
Po tomto úspešnom pôsobení v Sportingu v roku 1995 mal prestúpiť do jedného z talianskych klubov; Juventus Turín, alebo Parmy. Figo podpísal zmluvy s obidvomi klubmi,[9] z čoho dostal zákaz dvojročného pôsobenia v Taliansku.[10]
Nakoniec v roku 1995 Figo prestúpil do tímu FC Barcelona, ktorý v tom čase koučoval Johan Cruijff. Počas svojho pôsobenia v Barcelone sa stal miláčikom fanúšikov a kapitánom tímu. Práve tu odštartoval svoju hviezdnu kariéru. V sezóne 1995-96 vyhral Pohár víťazov pohárov UEFA a dva tituly v lige. Spolu za Barcu odohral 172 zápasov, v ktorých strelil 30 gólov.
V roku 2000 prestúpil za v tom čase rekordnú sumu £38.7 miliónov do Realu Madrid. Tento ťah negatívne vnímali fanúšikovia, prestupom do tímu španielskeho rivala sa stal jeden z hráčov, ktorý fanúšikovia katalánskeho klubu najviac neznášali.[11] V sezóne 2001/02 sa s Realom Madrid tešil z víťazstva v prestížnej Lige majstrov.
Na Eure 2004 bol kapitánom portugalskej reprezentácie. S tímom sa prebojoval až do finále, ale rovnako ako v otváracom zápase šampionátu podľahli Grécku, tento raz 1-0. V 5 zápasoch nedal ani jeden gól a po šampionáte oznámil koniec reprezentačnej kariéry.
V roku 2005 po príchode brazílskeho trénera Luxenburga a anglického stredopoliara Davida Beckhama sa Luis Figo rozhodol odísť do talianskeho klubu Inter Miláno a podpísal zmluvu na dva roky. Svoj posledný zápas odohral 31. mája 2009.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Luís Figo
Referencie
upraviť- ↑ BBC SPORT EURO2000 SQUAD Luis Figo [online]. Londýn: BBC, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ BBC SPORT | FOOTBALL | Figo best in world [online]. Londýn: BBC, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ SITA. Luís Figo: Francúzsko nie je našou čiernou beštiou. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2016-07-09. Dostupné online [cit. 2022-04-11]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Crisis? What crisis? Harmony restored as Barcelona close gap on Madrid [online]. goal.com, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ BBC SPORT | Football | Pele's list of the greatest [online]. Londýn: BBC, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Gareth Bale: The history of the world transfer record [online]. bbc.com, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ BBC SPORT | EURO2000 | PORTUGAL | Golden boys ready to shine [online]. Londýn: BBC, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Próxima Jornada [online]. proxima-jornada.com, 2020-10-30, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ MARCA ARCHIVE. Twenty short-lived signings who didn't play for the clubs they joined [online]. marca.com, 2020-04-23, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ JONES, Michael. The flair and treachery of Luís Figo [online]. thesefootballtimes.co, 2016-06-21, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Historical Player Profile: The Luís Figo Transfer Saga [online]. TotalBarca.com, 4.8.2011, [cit. 2011-10-23]. Dostupné online. Archivované 2013-07-29 z originálu. (anglicky)