Portugalské národné futbalové mužstvo

národné futbalové mužstvo reprezentujúce Portugalsko

Portugalské národné futbalové mužstvo (port. Seleção Portuguesa de Futebol) reprezentuje Portugalsko na medzinárodných futbalových podujatiach, ako sú majstrovstvá sveta alebo Európy. Mužstvo Portugalska štartovalo na majstrovstvách sveta päťkrát, no titul majstra sveta sa im ešte nepodarilo získať. Portugalci boli blízko víťazstva už v roku 2004, vtedy však vo finále s Gréckom prehrali 0:1. Prvého zlata sa dočkali na turnaji EURO 2016. Od roku 2002 Portugalsko ani raz nevynechalo majstrovstvá sveta a od roku 1996 ani majstrovstvá Európy, kde Portugalci získali zlato, striebro a dva bronzy. Z celkového rebríčku FIFA si drží 8. miesto.

Portugalsko
Základné informácie
PrezývkaSelecção das Quinas
AsociáciaPortugalská futbalová federácia
KonfederáciaUEFA (Európa)
TrénerFernando Santos
KapitánCristiano Ronaldo
Najviac štartovCristiano Ronaldo (154)
Najlepší strelecCristiano Ronaldo (85)
Kód FIFAPOR
Rebríček FIFA4 (7. jún 2018)
Najvyššia pozícia
v rebríčku FIFA
3 (máj - jún 2010, október 2012, apríl - jún 2014, september 2017 - apríl 2018)
Najnižšia pozícia
v rebríčku FIFA
43 (august 1998)
Dresy
Domáce farby
Hosťovské farby
Prvý zápas
Španielsko Španielsko 3:1 Portugalsko Portugalsko
(Madrid, Španielsko; 18. novembra 1921)
Najvyššia výhra
Portugalsko Portugalsko 8:0 Lichtenštajnsko Lichtenštajnsko
(Lisabon, Portugalsko; 18. novembra 1994)
Portugalsko Portugalsko 8:0 Lichtenštajnsko Lichtenštajnsko
(Coimbra, Portugalsko; 9. júna 1999)
Portugalsko Portugalsko 8:0 Kuvajt Kuvajt
(Leiria, Portugalsko; 19. novembra 2003)
Najvyššia prehra
Portugalsko Portugalsko 0:10 Anglicko Anglicko
(Lisabon, Portugalsko; 25. mája 1947)
Majstrovstvá sveta
Účasti7 (Prvá v roku 1966)
Najlepší výsledok3. miesto (1966)
Majstrovstvá Európy
Účasti7 (Prvá v roku 1984)
Najlepší výsledok1. miesto (2016)

Súčasným trénerom reprezentácie je Fernando Santos, ktorý takmer celú kariéru odohral v drese G. D. Estoril Praia. S Portugalskom ešte v súťažnom stretnutí neprehral. Kapitánom a najväčšou hviezdou výberu je útočník juventusu Cristiano Ronaldo. Medzi ďalšie talenty portugalského futbalu patria taktiež Renato Sanches, Pepe, Nani, Éder, Ricardo Quaresma, André Gomes či João Mario. Najstarším v kádri trénera Fernanda Santosa je Ricardo Carvalho. Dávna tradícia portugalského futbalu má korene od čias Eusébia, prezývaného „čierna perla z Mozambiku”, počas ktorého išlo Portugalsko v roku 1966 po prvýkrát v histórii na majstrovstvá sveta do Anglicka, kde vydobylo bronz. Moderné dejiny portugalského futbalu sú spojené predovšetkým s menami ako Luis Figo, Vítor Baía, Fernando Couto, Rui Costa a João Pinto.

HistóriaUpraviť

 
Portugalskí fanúšici na EURO 2004 v Portugalsku

V histórii portugalskej futbalovej reprezentácie nájdeme dve významné a úspešné futbalové generácie. V roku 2015 vyhlásila portugalská futbalová federácia rebríček najlepších hráčov portugalskej histórie. K nevôli určitej časti verejnosti zvíťazil Cristiano Ronaldo, ktorý predčil aj slávnych predchodcov Eusébia, Mária Colunu či Figa.

Prví z úspešných generácií boli tzv. Os magriços a v jej čele stali legendy ako Eusébio alebo Mário Coluna. Táto futbalová ekipa si došla do Anglicka na majstrovstvá sveta pre bronzové medaily, čo je považovaný za jeden z najväčších úspechov portugalskej futbalovej reprezentácie. A zatiaľ čo tá prvá generácia z prelomu šesťdesiatich a sedemdesiatich rokov nikdy majstrovstvá Európy nehrala, tej druhej sa podarilo ukoristiť niekoľko zaujímavých výsledkov. Ešte predtým v roku 1984, keď sa zástupcovia úspešnej reprezentácie U-20 dívali na zápasy ešte len v televízii, brala portugalská reprezentácia bronz na majstrovstvách Európy vo Francúzsku.

Neskôr už prišla doba zlatej generácie. Na ďalšiu účasť na majstrovstvách Európy si muselo Portugalsko počkať až do roku 1996, kedy UEFA rozšírila počet tímov na záverečnom turnaji kontinentálnych majstrovstiev na 16. Portugalsko po hladkom postupe zo základnej skupiny narazilo vo štvrťfinále na český výber trénera Dušana Uhrina, s ktorým prehralo v štvrťfinále 0:1 po góle Karla Poborského. Na holandsko-belgickom šampionáte v roku 2000 bral výber vedený trénerom Humbertom Coelhom opäť bronz po nezdarenom semifinále s Francúzskom. V tíme sa objavili mená ako Nuno Gomes či Sérgio Conceição. Nasledujúci európsky šampionát v roku 2004 mál byť pre portugalskú zlatú generáciu vrcholom, veď sa tiež konal v Portugalsku.

A možno by vrchol dosiahli, keby sa na majstrovstvách nezjavila družina Grécka vedená Ottom Rehhagelom. Dodnes nemôžu Portugalci preniesť cez srdce fakt, že ich majstrovstvá ovládol tím Grécka so svojím veľmi účelným herným štýlom. Na týchto majstrovstvách sa už plne prejavila aj hviezda portugalského futbalu Cristiano Ronaldo, ktorý rástol zápas po zápase vedľa svojich slávnych kolegov. Portugalci na Estádio da Luz v Lisabone ronili slzy, skončili s bronzovými medailami. Séria účastí na záverečných turnajoch pokračovala aj na majstrovstvách sveta v Nemecku, kde brali Portugalci zemiakové medaily.

V roku 2008 sa portugalská družina vydala pod Alpy na majstrovstvá Európy konané v Rakúsku a Švajčiarsku. V skupine, kde porazila aj český výber, obsadila prvé miesto, avšak štvrťfinálový súper Nemecko bol nad portugalské sily, výsledok 2:3 znamenal v konečnom hodnotení neúspech. Do pozície Karla Poborského sa o šestnásť rokov neskôr, teda na EURO 2012, na Národnom štadióne vo Varšave dostal Cristiano Ronaldo, ktorý rozhodol štvrťfinále medzi Českom a Portugalskom.

Na majstrovstvách sveta 2014 v Brazílii sa Portugalci uviedli debaklom schytaným od Nemcov, z toho výsledku sa už potom nedokázali vysporiadať a po troch zápasoch museli odísť domov.

Majstrovstvá Európy 2016 vo FrancúzskuUpraviť

Portugalci o európsky šampionát vo Francúzsku bojovali v kvalifikačnej skupine I v spoločnosti Dánov, Srbov, Albáncov a Arménov. A hneď v úvodnom predstavení v Aveiro vyľakali svojich fanúšikov prekvapivou domácou prehrou 0:1 s Albánskom. Krátko po tomto neúspechu bol odvolaný tréner Paulo Bento a nahradil ho súčasný veliteľ portugalskej družiny Fernando Santos. Ten sa uviedol dôležitou výhrou v Dánsku, ktorú potom mužstvo potvrdilo plným bodovým ziskom z domáceho duelu s Arménskom. Po troch dueloch malo Portugalsko šesť bodov a nudné skóre 2:1. Viac bránok padalo v ďalších portugalských zápasoch, do konca kvalifikácie si však Portugalci udržali jedno privilégium, a to zvíťaziť takpovediac vždy len rozdielom jednej bránky. Najprv odišli z juhoportugalského Fara naprázdno Srbi (2:1 pre Portugalcov), potom si Cristiano Ronaldo urobil zo zápasu v Jerevane vlastné galapredstavenie, keď svojim hetrikom zariadil import troch bodov do Portugalska. Trocha šťastia stálo na strane Portugalcov v zápase v Albánsku, kde svojmu súperovi oplatili navlas rovnaký výsledok z prvého vzájomného duelu. Portugalsko vyhralo 1:0 vďaka zásahu Miguela Velosa v druhej nadstavenej minúte zápasu.

Postup na EURO potvrdili Juhoeurópania v domácom zápase s Dánmi, ktorých porazili pre túto kvalifikáciu štýlovo, 1:0. Na architektonickom skvoste zvanom Estádio Municipal de Braga výhru zariadil João Moutinho. A tak do záverečného dejstva mohlo Portugalsko letieť do Belehradu s čistou hlavou, premiešaná zostava aj bez Ronalda zvíťazila na štadióne Partizanov 2:1. Portugalci vtedy svoju skupinu vyhrali so sedembodovým náskokom na druhé Albánsko. Najlepším strelcom tímu sa stal s 5 gólmi Cristiano Ronaldo, v polovici zápasu udržal brankár Rui Patrício čisté konto. Po úspešnej kvalifikácii si Portugalci zmerali sily v priateľských zápasoch so súpermi rôznych váh. Cenná bola výhra nad Belgickom v marci, 2. júna si Portugalsko zmeralo sily s ďalším účastníkom majstrovstiev Európy Anglickom, vo Wembley sa zrodil výsledok 1:0 pre domácich. Generálkou pred turnajom bol duel s Estónskom, nad ktorým Portugalci ľahko zvíťazili 7:0.

Na šampionáte hrali Portugalci v skupine F kde sa stretli s hráčmi Islandu, Rakúska a Maďarska. V skupine proti nim aj napriek hernej prevahe vybojovali iba 3 body za 3 remízy (1:1 proti Islandu, 0:0 proti Rakúsku a 3:3 proti Maďarsku). Postúpil tak do osemfinále z tretieho miesta. V osemfinále sa stratili s výberom Chorvátska, bol to boj a Portugalsko zvládlo vyhrať gólom 1:0 v 117. minúte. Strelcom víťazného gólu sa stal Quaresma. Vo štvrťfinále narazili na Poľsko. Potom čo Lewandowski strelil rýchli úvodný gól Portugalsko prebralo taktovku a ešte do polčasu vyrovnal mladá kométa tej sezóny Renato Sanches. Nakoniec Portugalsko postúpilo po penaltovom roztrele ktorý gólom ukončil opäť Quaresma. V semifinále sa Portugalsko postavilo Walesu. Po góloch Ronalda a Naniho Portugalsko vyhralo 2:0. Nasledovalo veľké finále s domácim Francúzskom na slávnom štadióne Stade de France. Už v 24. minúte sa zranil kapitán Ronaldo, ktorý musel zo zápasu odstúpiť. Zápas sa dostal až do predĺženia kde strelou spoza šestnástky rozhodol Éder v 109. minúte.

Turnaje po Euro 2016Upraviť

Portugalský národný tím sa zúčastnil Pohára konfederácií v roku 2017 v Rusku. V skupine po úvodnej remíze s Mexikom si Portugalsko poradilo s domácim Ruskom aj Novým Zélandom. Po postupe z prvého miesta sa stretlo s Čile. Zápas skončil 0:0 a o výhre Čile rozhodol penaltový roztrel. V zápase o 3. miesto Portugalsko uspelo opäť proti Mexiku a odnieslo bronzové medaile.

Kvalifikáciu na Majstrovská sveta 2018 Portugalsko začalo obvykle - prehrou. Tentoraz to bolo vo Švajčiarsku. Portugalsko podľahlo domácemu tímu 2:0. Od tohto momentu to bola 100 % jazda kvalifikáciou a o prvom mieste rozhodol posledný zápas Portugalska so Švajčiarskom na Estádio da Luz. Portugalsko vyhralo 2:0 a vďaka lepšiemu skóre postúpilo priamo na záverečný turnaj do Ruska.

Na majstrovstvách sa Portugalsko dostalo do ťažkej skupiny. V prvom zápase Ronaldo hetrikom zaistil 3 body proti Španielsku, druhý zápas proti Maroku rozhodol znova Ronaldo rýchlim gólom a posledný tretí zápas proti Iránu skončil 1:1. V osemfinále však Portugalsko narazilo na Uruguaj a ten vyhral po góloch Cavaniho 2:1.

Liga národov 2018/2019Upraviť

Do novovzniknutej súťaže Portugalsko vstupovalo odvážne. Už od začiatku tréner Santos hovoril, že hlavným cieľom je celková výhra tejto súťaže. Portugalsko svoju cestu touto prvou edíciou začalo doma na Estádio da Luz proti Taliansku. Zápas rozhodol Adnré Silva a Portugalsko vyhralo 1:0. Nasledoval zápas v Poľsku. Portugalsko po prevahe nakoniec vyhralo 3:2. Góly za Portugalsko zaknihovali Bernardo a znova Adnré Silva jeden gól si Poliaci dali sami. Následne už Portugalsku stačila remíza proti Taliansku nato, aby bol postup do final4 zaistený. Stalo sa tak v Miláne po remíze 0:0. Posledný zápas s Poľskom skončil ďalšou remízou 1:1. Tretí gól v súťaži zaznamenal Adnré Silva.

Finálové zápasy sa odohrali v Portugalsku v Porte a v Guimarães. Portugalsko sa v semifinále stretlo so Švajčiarskom na Estádio do Dragão ktorý skončil nakoniec výhrou 3:1 a to po hetriku Cristiana Ronalda. Vo finále sa Portugalsko stretlo proti Holandsku ktoré prešlo Anglicko. Zápas po výraznej prevahe Portugalcov nakoniec rozhodol iba jediný gól Bernarda. Portugalsko tak v krátkom čase získalo druhú trofej a definitívne potvrdilo, že patrí k najlepším.

HráčiUpraviť

Nominácia: September 2020
Meno Narodenie Záp. Góly Klub
Brankári
Anthony Lopes 1990 7 -   Lyon
Rui Patrício 1988 87 -   Wolverhampton
Rui Silva 1994 0 -   Granada
Obrancovia
João Cancelo 1994 16 3   Manchester City
Domingos Duarte 1995 0 0   Granada
José Fonte 1983 42 0   Lille
Raphael Guerreiro 1993 39 2   Borussia Dortmund
Pepe 1983 108 7   Porto
Rúben Dias 1997 17 0   Benfica
Mário Rui 1991 9 0   Neapol
Nélson Semedo 1993 13 0   Barcelona
Záložníci
Danilo 1991 37 2   Porto
Bruno Fernandes 1994 19 2   Sporting
André Gomes 1993 29 0   Everton
João Moutinho 1986 121 7   Wolverhampton
Rúben Neves 1997 16 0   Wolverhampton
Sergio Oliveira 1992 3 0   Porto
Renato Sanches 1997 18 1   Lille
Útočníci
Cristiano Ronaldo 1985 164 99   Juventus
João Félix 1999 5 0   Atlético Madrid
Gonçalo Guedés 1996 21 6   Valencia
Diogo Jota 1996 2 0   Wolverhampton
André Silva 1995 34 15   Frankfurt
Bernardo Silva 1994 43 6   Manchester City
Francisco Trincão 1999 0 0   Barcelona