Portugalčina
Portugalčina (português prípadne língua portuguesa) patrí do rodiny románskych jazykov. Pôvod má v oblastiach dnešnej Galície a severného Portugalska. Odvodená je z latinčiny, ktorou asi pred 2000 rokmi hovorili romanizovaní obyvatelia predrománskeho iberijského polostrova (menovite Galícijčania, Luzitánci, Kelti a Kóniovia (Kyneti)). V 15. a 16. storočí, keď Portugalsko zakladalo koloniálnu a obchodnú ríšu (1415 – 1999), sa portugalčina začala šíriť po celom svete. Postupne sa po celom svete začalo objavovať mnoho kreolských jazykov založených na portugalčine, obzvlášť v Afrike, Ázii a Karibiku.
portugalčina (português) | |
Štáty | Angola, Brazília, Guinea-Bissau, India, Kapverdy, Macao, Mozambik, Portugalsko, Rovníková Guinea Svätý Tomáš a Princov ostrov, Východný Timor a iné krajiny |
---|---|
Región | Európa, Afrika, Južná Amerika, Ázia |
Počet hovoriacich | 274 miliónov |
Poradie | 6 |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
|
Písmo | latinka |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Angola, Brazília, Guinea-Bissau, Kapverdy, Macao, Mozambik, Portugalsko, Rovníková Guinea, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Východný Timor |
Regulátor | Medzinárodný inštitút Portugalského jazyka (pri CPLP), Academia Brasileira de Letras (Brazílska akadémia pre písmená), Academia das Ciências de Lisboa, Classe de Letras (Lisabonská akadémia vied, Trieda písmen) |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | pt |
ISO 639-2 | por |
ISO 639-3 | por |
Wikipédia | |
Adresa | pt.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipédia, a enciclopédia livre |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
V dnešných dňoch je portugalčina jedným z hlavných celosvetových jazykov (šiesty v rebríčku jazykov), ktorým hovorí približne 235 miliónov ľudí. Je úradným jazykom v 10 krajinách (Portugalsko, Brazília, Angola, Mozambik, Guinea-Bissau, Kapverdy, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Rovníková Guinea, Macao a Východný Timor), v 7 medzinárodných organizáciách (Africká únia, Európska únia, Únia Juhoamerických národov, Mercosul, Organizácia amerických štátov, Spoločenstvo portugalsky hovoriacich krajín a Latinská únia). Hovoria nim aj rozsiahle komunity v Severnej Amerike.
Španielsky autor Miguel de Cervantes raz nazval portugalčinu ako „sladký a príjemný jazyk“,[1] zatiaľ čo brazílsky spisovateľ Olavo Bilac ju poeticky opísal ako „a última flor do Lácio, inculta e bela“ (posledný kvet Latia, divoký a nádherný). Portugalčina je taktiež označovaná ako „Camõesov jazyk“ (podľa Luisa Vaz de Camõesa, jedného z najvýznamnejších portugalských básnikov).
Dialekty a nárečia
upraviť- Kontinentálna skupina dialektov[2]
- medziriečny dialekt
- hornominhské nárečie
- dolnominhské nárečie
- dolnodourské nárečie
- transmontánsky dialekt
- raianské nárečie
- hornodourské nárečie
- západné a centrálne nárečie
- beirský dialekt
- hornobeirské nárečie
- dolnobeirské nárečie
- západné nárečie
- juhoportugalský dialekt
- estremadurské nárečie
- hornoalentežské nárečie
- dolnoalentežské nárečie
- algarvské nárečie
- medziriečny dialekt
- Ostrovná skupina dialektov[2]
- azorský dialekt
- madeirský dialekt
Referencie
upraviť- ↑ Život Miguela de Cervantes Saavedra (španielsky) Archivované 2014-05-27 na Wayback Machine, 135. odsek s nadpisom "La permanencia de Cervantes en Portugal (§. 64)"
- ↑ a b MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 199.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Portugalčina