Ludvík Vaculík
Ludvík Vaculík (* 23. júl 1926, Brumov-Bylnice – † 6. jún 2015[2], Dobřichovice) bol český prozaik, fejtónista, publicista, autor manifestu Dva tisíce slov a zakladateľ samizdatovej edície Petlice (založená 1971).
Ludvík Vaculík | |
český prozaik, fejtónista, publicista | |
Narodenie | 23. júl 1926 Brumov-Bylnice, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 6. jún 2015 (88 rokov) Dobřichovice, Česko [1] |
Odkazy | |
Webstránka | ludvikvaculik.cz |
Commons | Ludvík Vaculík |
Životopis
upraviťNarodil sa v Brumove ako syn tesára. V rokoch 1941 – 1943 absolvoval dvojročný pracovný kurz firmy Baťa v Zlíne, kde potom až do roku 1946 pracoval. V roku 1946 však odmaturoval na obchodnej akadémii a odišiel do Prahy, kde v roku 1950 absolvoval Vysokú školu politickú a sociálnu. Vystriedal niekoľko profesií, či už robotníckych, vychovávateľských alebo redaktorských.
Jeho literárnu dráhu naštartovala v roku 1953 práca redaktora v oddelení politickej literatúry v nakladateľstve Rudé právo, kde pôsobil do roku 1957, neskôr v týždenníku Beseda venkovské rodiny a od roku 1959 vo vysielaní pre mládež v Česko-slovenskom rozhlase. Počas celých 60. rokov uputával pozornosť svojou sociálno kritickou publicistikou. Roku 1965 nastúpil do redakcie Literárních listů (neskôr premenované na Listy), najvýznamnejšieho periodika reformátorskej inteligencie, kde zostal až do ich zákazu v roku 1969. To už mal za sebou aj prozaické začiatky, ako napríklad novelu Na farmě mládeže a román Rušný dům. Dnes sa však za jeho skutočný vstup do literatúry považuje až nonkonformný román Sekyra, ktorý námetovo čerpá z osudov Vaculíkovho otca.
Je aj uznávaným autorom celého radu fejtónov, v ktorých po svojom nadviazal na českú fejtonistickú tradíciu a žáner fejtónu pretvoril na útvar oveľa útočnejší a kritickejší.
Na IV. zjazde česko-slovenských spisovateľov v júni 1967 prehlásil, že „za dvadsať rokov nebola u nás vyriešená žiadna ľudská otázka“ (na tú dobu veľmi odvážny výrok), za čo bol vylúčený z KSČ. Okrem Dvou tisíc slov sa podpísal aj pod Chartu 77.
Dielo
upraviť- Na farmě mládeže, 1958 – dobe poplatná
- Rušný dům, 1963 – román z prostredia učňovského internátu (čerpá z jeho vychovávateľských skúseností)
- Vidět svět novýma očima, 1965
- Sekyra, 1966 – román, vystupujúci proti socialistickej predstave o idylickom živote na dedine, čerpá zo životných osudov autorovho otca; originalita, kritický pohľad, prvky valašského nárečia
- Dva tisíce slov, 1968 (uverejnené v Literárních novinách, Vaculík je autorom textu) – manifest za ľudská práva v socialistickom Česko-Slovensku, neskôr bol označený za vrchol kontrarevolúcie a Vaculík bol kvôli nemu prenasledovaný
- Morčata, 1970 – vyšiel v samizdate (a v roku 1977 v Toronte); až hororový román, kritický k súčasnosti, zobrazuje absurditu doby a odcudzenie ľudí
- Český snář, 1980 (vyšlo v roku 1983 v Toronte a v roku 1990 v Brne) – takzvaný kľúčový román, to znamená, že opisuje skutočné udalosti a skutočné osoby (len napríklad zmení ich mená), písaný formou denníkových záznamov – otvorená výpoveď o vedúcich predstaviteľoch neoficiálnej kultúry v 70.rokoch vrátane milostných pletiek samotného Vaculíka
- Hlasy nad rukopisem Vaculíkova Českého snáře – zborník statí zhromaždených z kontroverzných ohlasov na jeho knihu Český snář
- Sólo pro psací stroj, 1984 v Kolíne nad Rýnom – výber z Vaculíkovej fejtónovej tvorby 1976 – 1979
- Jaro je tady: fejtóny z rokov 1981 – 1987, 1988 – výber z fejtónov
- Srpnový rok, 1989 – výber z fejtónov
- Stará dáma se baví, 1991 – výber z fejtónov
- Jak se dělá chlapec, 1993 – motív nevery a žiarlivosti, autorova spoveď o vlastnom milostnom živote (rozoberá svoje manželstvo); ako „odvetu“ vydala jeho žena Madla (vlastným menom Marie) Vaculíková knihu rozhovorov s Pavlem Kosatíkem Já jsem oves
- Poco rubato, 1994
- Milí spolužáci, 1995 – román založený na denníkových záznamoch z mladosti
- Nad jezerem škaredě hrát, 1996 – výber z publicistických diel z rokov 1990 – 1995
- Nepaměti, 1998 – formou denníkových záznamov z rokov 1969 – 1972
- Cesta na Praděd, 2001 – opisuje cestu redaktora Literárních novin Špičky koňmo z Čiech na horu Praded a zase naspäť – je to však skôr zámienka pre celý rad úvah a postrehov autora
- Loučení k panně, 2002 – výpoveď o milostnej afére Františka a mladej Kristýny, ktorá neskôr odchádza do kláštora; možno chápať aj ako voľné pokračovanie knihy Jak se dělá chlapec
- Poslední slovo, 2002 – výber z fejtónov pre Lidové noviny z rokov 1989 – 2001
- Hodiny klavíru, 2007 – s podtitulem Komponovaný deník 2004 – 2005
Referencie
upraviť- ↑ Zemřel Ludvík Vaculík [online]. Divadelní noviny, 6.6.2015, [cit. 2015-09-17]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Zemřel spisovatel Ludvík Vaculík, autor Lidových novin [online]. lidovky.cz, 2015-06-06, [cit. 2015-06-06]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ludvík Vaculík