MIM-104 Patriot

MIM-104 Patriot je taktický mobilný protivzdušný raketový systém dlhého doletu. Systém Patriot začala vyvíjať americká spoločnosť Raytheon začiatkom 60. rokov a od roku 1981 je vo výzbroji a od roku 1984 v operačnej pripravenosti armády Spojených štátov. Životnosť systému sa očakáva do roku 2040.

MIM-104 Patriot
Systém Patriot v službách Luftwaffe
Typ:	Protilietadlový systém
Miesto pôvodu:	USA
História služby
V službe:	1984 - súčasnosť
História výroby
Výrobca:	Raytheon
Vyrobené:	1976 - súčasnosť
Počet vyrobených kusov:	1 106 odpaľovacích zariadení a 10 000 rakiet
Základné údaje
Maximálny dostrel:	PAC-1: 90 km PAC-2: 160 km PAC-3: 30 km proti balistickým strelám PAC-3 MSE: 60 km proti balistickým strelám

Systém Patriot umožňuje likvidovať nepriateľské taktické balistické rakety, strely s plochou dráhou letu i lietadlá. Bojovo bol systém prvýkrát nasadený vo verzii MIM-104C PAC-2 v roku 1991 počas vojny v Zálive, v Izraeli a Saudskej Arábii.

MIM-104 Patriot chráni vzdušný priestor Slovenska od apríla 2022, ako náhrada systému S-300, ktorý Slovensko darovalo Ukrajine na obranu pred ruskou inváziou na základe žiadosti Ukrajiny o pomoc pri výkone sebaobrany v zmysle článku 51 Charty OSN.

Vznik a vývoj

U.S. Army Missile Command prišlo v roku 1961 prvýkrát s konceptom Patriotu, ktorý mal byť armádnym systémom protivzdušnej obrany pre 70. roky. Z tohto účelu vzniklo aj označenie programu - Army Air Defense System for the 1970s (AADS-70s). Vo svojej pôvodnej podobe mal byť AADS-70 mobilným systémom protivzdušnej obrany, ktorý nahradí statické systémy ako MIM-23 Hawk a Nike Hercules.

V októbri 1964 armáda premenovala program na Surface-to-Air Missile, Development (SAM-D) a v roku 1967 vybrala hlavného dodávateľa. Prvý letový test SAM-D sa uskutočnil v novembri 1969.

10. januára 1974 americké ministerstvo obrany program SAM-D mierne preorientovalo, pričom mal slúžiť na podporu nového navádzacieho systému Track-Via-Missile (TVM). Revidovaný SAM-D vstúpil do technického vývoja vo februári 1976 a 21. mája 1976 bol premenovaný na PATRIOT (Phased Array Tracking Radar to Intercept On Target). Sériová výroba Patriotu bola spustená v septembri 1980. Armáda vytvorila svoj prvý raketový prápor Patriot v máji 1982 a v roku 1984 dosiahol tento systém počiatočnú operačnú spôsobilosť.

Systém Patriot prevádzkovaný nemeckým letectvom

Počas 80. a 90. rokov 20. storočia zaviedla americká armáda množstvo významných vylepšení systému Patriot. Keď Patriot v roku 1985 vstúpil do plnej produkcie, chcelo americké ministerstvo obrany pridať do systému aj schopnosť obrany pred balistickými raketami. Preto bol v roku 1986 Patriot vylepšený na štandard Patriot Advanced Capability-1 (PAC-1). Nový variant zahŕňal softvérové zmeny, ktoré mu už umožnili zasiahnuť taktické balistické rakety. Počas testov, ktoré prebehli v septembri 1986, sa systému podarilo úspešne zasiahnuť raketu Lance. O dva roky neskôr bol PAC-1 zavedený do služby.

Po zavedení PAC-1 sa americká armáda pustila do druhého modernizačného programu, ktorý niesol označenie PAC-2. Ten zahŕňal úpravy rozbušky, hlavice a navádzania rakiet, aby bolo možné zneškodniť aj pokročilejšie balistické rakety, ako boli strely sovietskeho systému OTR-23. V roku 1993 armáda zmodernizovala Patriot tak, že získal schopnosť vzdialeného odpaľovania, ktorá umožnila rozmiestnenie odpaľovacích zariadení až do vzdialenosti 10 km od radaru. To údajne päťnásobne zväčšilo oblasť, ktorú bol systém schopný brániť (z 10-20 km² na približne 50-100 km²). Postupné inovácie rakiet PAC-2 a radaru dosiahli ďalšie zlepšenie výkonu celého systému.

Vojaci z 31. delostreleckej brigády protivzdušnej obrany vykonávajú prebíjanie systému Patriot

Najvýznamnejšie vylepšenie Patriotu však zahŕňalo vývoj novej rakety s technológiou hit-to-kill, ktorá dokázala zničiť vzdušné ciele priamym zásahom. Jej vývoj sa začal v roku 1983 a 21. mája 1987 sa konali prvé skúšky zostrelenia balistickej strely Lance. Nová raketa dostala označenie Extended Range Intercept Technology (ERINT) a jej letové skúšky sa uskutočnili v rokoch 1992 až 1994. Táto strela sa neskôr stala známa ako Patriot Advanced Capability-3 (PAC-3). Nasledovala modernizácia radaru a softvéru systému. Počiatočnú operačnú spôsobilosť dosiahol PAC-3 v roku 2001. Prvé bojové nasadenie si jednotky vybavené systémom PAC-3 odbili v roku 2003 počas operácie Iracká sloboda.

V marci 2009 vykonala americká armáda prvý riadený letový test modernizovanej strely PAC-3 Missile Segment Enhancement (MSE). PAC-3 MSE je vybavená zväčšeným motorom a ďalšími vylepšeniami, ktoré takmer zdvojnásobujú jej dolet. Hoci prvý test bol neúspešný, pri tom druhom vo februári 2010 sa už podarilo salvou dvoch rakiet úspešne zasiahnuť taktickú balistickú strelu. PAC-3 MSE dosiahla počiatočnú operačnú spôsobilosť koncom roka 2016. Jej plná sériová výroba sa rozbehla v roku 2018.

Popis

Vypustenie rakety MIM-104 Patriot

Systém protiraketovej obrany Patriot pozostáva zo šiestich hlavných komponentov:

1. riadená strela,
2. odpaľovacie zariadenie,
3. radarová súprava,
4. riadiaca stanica,
5. generátor elektrickej energie,
6. stožiar vysokofrekvenčnej antény.

V dôsledku neustálych modernizácií od čias svojho prvého uvedenia do prevádzky sa dnešný systém Patriot len málo podobá pôvodnému systému nasadenému v roku 1983.

Riadená strela

Patriot v súčasnosti odpaľuje dve rodiny riadených striel: PAC-2 a PAC-3. Rad rakiet PAC-2 sa od pôvodných PAC-1 líši aktualizáciou softvéru a vylepšenou výbušnou hlavicou. Raketa využíva vo svojej terminálnej fáze navádzanie Track-Via-Missile (TVM), čo znamená, že raketa pasívne sleduje cieľ, ktorý je ožarovaný pozemným radarom.

Odpaľovacie zariadenie M901 (PAC-2) a M902 (PAC-3)

Modernizovaný variant, PAC-2 Guidance Enhanced Missile (GEM), bol vyvinutý v 90. rokoch 20. storočia a vyznačoval sa ľahšou konštrukcioui, vylepšenými pohonnými hmotami, novým zapaľovačom bojovej hlavice a vylepšeným navádzaním na zasiahnutie vzdušných a balistických cieľov. PAC-2 GEM Tactical /TBM (GEM-T) a GEM Cruise (GEM-C) sú najnovšie varianty PAC-2 a obsahujú ďalšie vylepšenia, ktoré zvyšujú efektivitu pri zasiahnutí balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu. PAC-2 GEM-T/GEM-C vstúpil do armády v roku 2002.

Rad rakiet PAC-3 je úplný odklon od pôvodného dizajnu PAC-2. Má menší priemer a na ničenie agilných cieľov využíva technológiu hit-to-kill, nie výbušnú-fragmentačnú hlavicu. Aby sa dosiahla lepšia manévrovateľnosť, PAC-3 využíva menšiu konštrukciu s nižšou hmotnosťou a má v prednej časti malé trysky umožňujúce vykonávať jemné korekcie letu na dosiahnutie priameho zásahu. Nový výkonnejší rádiolokátor rakety odhalí balistickú raketu na väčšiu vzdialenosť, čo dáva strele oveľa viac času na vykonávanie korekčných manévrov. Vďaka svojej nižšej hmotnosti a novšiemu pohonnému systému dokáže PAC-3 údajne brániť oblasť sedemkrát väčšiu ako PAC-2. Po zavedení modernejších PAC-3 MSE boli existujúce systémy PAC-3 premenované na PAC-3 CRI. Do každého odpaľovacieho zariadenia Patriot sa zmestia štyri PAC-3 CRI. Každá strela váži 312 kg, čo je tretina hmotnosti rakiet z rodiny PAC-2.

PAC-3 MSE je vylepšený variant PAC-3 so zväčšeným boosterom a ďalšími vylepšeniami navádzacieho systému, konštrukcie a softvéru. To jej umožňuje pokryť výrazne väčšiu bránenú oblasť. MSE je jedinou raketou rodiny PAC-3 vo výrobe a v roku 2017 preukázala schopnosť zasiahnuť balistické rakety stredného dosahu.

Odpaľovacie zariadenie

Detailný pohľad na radar AN/MPQ-53

Systém Patriot odpaľuje rakety z odpaľovacej stanice M901, ktorá obsahuje až štyri odpaľovacie kontajnery na dvojnápravovom prívese. Každý kontajner môže obsahovať až štyri rakety PAC-3 CRI, tri PAC-3 MSE alebo jednu PAC-2 GEM-T. Súčasťou stanice je generátor s výkonom 15 kW. Je ťahaná nákladným vozidlom M983. Typická batéria Patriot obsahuje šesť až osem odpaľovacích staníc.

Radarová súprava

Patriot v súčasnosti používa na detekciu cieľov jeden radar AN/MPQ-53, AN/MPQ-65 alebo AN/MPQ-65A. AN/MPQ-53 bol prvý radar protivzdušnej obrany s fázovou sústavou na svete a používal sa so staršími systémami PAC-2. Na podporu rakiet s dlhším doletom (PAC-3 a PAC-3 MSE) bol vyvinutý nový radar AN/MPQ-65 a následne modernizovaný AN/MPQ-65A, ktorý má o 30% väčší dosah. V roku 2019 malo radar AN/MPQ-65A 9 z 15 práporov americkej armády Patriot.

Riadiaca stanica AN/MSQ-104 ECS

Americká armáda plánuje nahradiť tieto systémy novým radarom LTAMDS (The Lower Tier Air and Missile Defense System). Zatiaľ čo radary série AN/MPQ-53 a -65 skenujú len obmedzený sektor vo vzdušnom priestore, LTAMDS bude mať 360 stupňové pokrytie a dokáže detegovať vzdušné ciele na výrazne väčšie vzdialenosti. LTAMDS je radar typu AESA (Active Electronically Scanned Array), ktorý obsahuje moduly z nitridu gália (GaN). Tie ponúkajú vyššiu odolnosť proti rušeniu, agilitu lúča a energetickú účinnosť. Radar vyvíja spoločnosť Raytheon, na základe zmluvy z roku 2019 v hodnote 383 miliónov dolárov. V rámci tohto kontraktu Raytheon vyvinul a vyrobil šesť prototypov LTAMDS, ktoré boli všetky dodané americkej armáde do januára 2023. Radary by mali dosiahnuť počiatočnú operačnú spôsobilosť do decembra 2023.

Riadiaca stanica

AN/MSQ-4 Engagement Control Station (ECS) je postavená na platforme nákladného vozidla M927. Každá batéria Patriotu obsahuje jednu takúto stanicu s posádkou. ECS má dve počítačové konzoly a sedadlá pre dvoch až štyroch operátorov: štandardne je to dôstojník taktického riadenia, asistent taktického riadenia a operátor komunikácie. Asistent taktického riadenia vykonáva príkazy na odpálenie rakety, dôstojník taktického riadenia schvaľuje ciele a potvrdzuje príslušné pravidlá zostrelu a operátor komunikácie monitoruje komunikáciu medzi veliteľstvom a ostatnými batériami. Asistentovi taktického riadenia môže asistovať zapisovač, ktorý zaznamenáva správy z veliteľstva.

Operátori riadiacej stanice AN/MSQ-104 ECS

Najnovšia verzia ECS bola zavedená v roku 2019. Obsahuje vylepšené konzoly, vylepšený identifikačný systém vlastný-cudzí (IFF), vylepšené počítače, softvér a kompatibilitu s bojovou sieťou integrovaného bojového veliteľského systému armády (IBCS). Prepojením so sieťou Integrated Fire Control Network (IFCN) môže systém Patriot zneškodnenie cieľa použiť údaje o zacielení z iných senzorov.

Generátor elektrickej energie

Samostatné vozidlo Electric Power Plant (EPP), ktoré obsahuje 2 generátory s výkonom 150 kW, poskytuje elektrickú energiu radaru systému Patriot ako aj riadiacej stanici.

Stožiar vysokofrekvenčnej antény

Na prenos inštrukcií k streľbe z riadiacej stanice do odpaľovacieho zariadenia sa používa Antenna Mast Group (AMG), ktorá má vztýčené dva stožiare s vysokofrekvenčnými anténami.

Varianty

Stožiare s vysokofrekvenčnými anténami AMG

MIM-104A - počiatočná verzia systému Patriot zavedená v roku 1984. Strela tohto systému bola poháňaná jedným raketovým motorom na tuhé palivo Thiokol TX-486-1 a vybavená vysoko výbušnou fragmentačnou hlavicou. Na svoj cieľ bola v úvodnej fáze letu navádzaná inerciálne, s povelovými aktualizáciami a v terminálnej fáze spôsobom Track-Via-Missile. Hlavnou jednotkou pozemného vybavenia bol pulzno-dopplerovský rádiolokátor s pasívnou fázovanou anténou AN/MPQ-53. Ten dokázal sledovať súčasne viac ako 100 cieľov a na 9 z nich vedel navádzať rakety. Jeho sledovací sektor bol 120° a dosah až 170 km.

MIM-104B (PAC-1) - verzia zavedená koncom 80. rokov 20. storočia, ktorá využíva upravený navádzací a navigačný hardvér. MIM-104B získala tiež spôsobilosť typu zem-zem, vďaka čomu mohol systém pôsobiť aj proti pozemným cieľom (hlavne proti zdrojom rušenia radarov). Raketa mohla letieť optimalizovanou (posunutou) trajektóriou smerom k rušičke a vo finálnej fáze letu sa naviedla na najsilnejší vysielač v okolí. Protilietadlové a protiraketové schopnosti systému zostali rovnaké. Dočasná modifikácia rakety PAC-1 zahŕňala softvérové zmeny v algoritmoch vyhľadávania a sledovania ako aj vylepšenia radaru (maximálny uhol elevácie bol zvýšený zo 45° až takmer 90°).

MIM-104C (PAC-2) prestavovala ďalšiu modernizáciu systému, ktorej dodávky sa začali koncom roku 1990 spolu s príchodom nových rakiet PAC-2. Riadená strela tohto systému má nový zapaľovač a vysoko výbušnú hlavicu s väčšími fragmentami (45 g v porovnaní s 2 g pre hlavicu rakety MIM-104A/B). Tým sa zvýšil ničivý účinok proti balistickým raketám.

Detailný pohľad na 160 korekčných motorov rakety PAC-3

MIM-104D (PAC-2/GEM) rakety tejto verzie majú vyhľadávač s lepším výkonom proti cieľom s nízkou efektívnou odrazovou plochou (RCS) a vylepšený zapaľovač proti vysokorýchlostným balistickým raketám. MIM-104D sa začal vyrábať v roku 1994.

MIM-104E (PAC-2/GEM+) variant určený na odpaľovanie vylepšených rakiet GEM-T a GEM-C. Strely GEM-T, označované aj ako GEM-TBM (tactical ballistic missiles), sú určené na ničenie balistických rakiet a GEM-C ("C" je odkazom na cruise missiles) dokážu pôsobiť proti strelám s plochou dráhou letu. Tieto rakety majú prepracovanú prednú časť, čím sa zvýšila citlivosti vyhľadávača proti cieľom s malou RCS a modernizovaný zapaľovač pre lepší výkon proti balistickým raketám. Prvé MIM-104E boli dodané americkej armáde v novembri 2002.

Odpaľovacie zariadenie na 16 rakiet PAC-3 MSE

MIM-104F (PAC-3) je verzia schopná odpaľovať modernejšie rakety PAC-3, ktoré majú menšie rozmery a nižšiu hmotnosť ako PAC-2 (dĺžka 5,2 m, priemer 0,25 m, hmotnosť 312 kg). Raketa PAC-3 je vybavená raketovým motorom na tuhé palivo od Aerojet Rocketdyne a 160 motormi v prednej časti, ktoré korigujú dráhu letu vo finálnej fáze. PAC-3 získala aj aktívny radarový vyhľadávač pracujúci v pásme Ka. PAC-3 je vysoko rýchlostná raketa, ktorý ničí balistické strely priamym zásahom (hit-to-kill). Pri nasadení rakiet PAC-3 sa výrazne zvyšuje palebná sila batérie Patriotu, pretože na odpaľovacie zariadenie sa vojde 16 kusov rakiet v porovnaní so štyrmi pri type PAC-2. Testovanie rakety PAC-3 sa začalo koncom roka 2001 a počiatočnú operačnú spôsobilosť dosiahla v roku 2003. V októbri 2010 mala americká armáda už 1000 rakiet PAC-3. MIM-104F je vybavený modernejším pasívnym radarom s elektronickým skenovaním AN/MPQ-65. Po vypustení letí raketa PAC-3 do bodu, ktorý jej pred štartom vypočítal pozemný počítač. Údaje o trajektórii cieľa môžu byť aktualizované počas letu pomocou vysokofrekvenčného uplinku/downlinku. MIM-104F (PAC-3) je kompatibilný s protilietadlovým systémom vyššej úrovne THAAD. Patriot môže tiež prijímať informácie z bojového systému AEGIS BMD a systému JLENS. Prvý test, počas ktorého bola odskúšaná kompatibilita všetkých troch systémov, sa konal 25. októbra 2012.

PAC-3 Missile Segment Enhancement (PAC-3 MSE) predstavuje novú generáciu rakiet PAC-3, ktorá je efektívnejšia proti moderným hrozbám. PAC-3 MSE vylepšuje pôvodné schopnosti PAC-3 hlavne s využitím výkonnejšieho dvojimpulzného raketového motora pre zvýšenie ťahu, čím sa zvýšil dolet strely. Raketa je tiež vybavená vylepšeným navádzacím softvérom a citlivejšími ovládacími plochami pre zabezpečenie väčšej obratnosti proti proti rýchlejším a sofistikovanejším balistickým raketám a strelám s plochou dráhou letu. Poskytuje tak zvýšený výkon pri zachovaní rovnakej osvedčenej technológie hit-to-kill, ktorú raketa PAC-3 priniesla systému Patriot. PAC-3 MSE je odpaľovaná z rovnakého zariadenia ako PAC-3, preto sú zväčšené ovládacie plochy rakety skladateľné.

Bojové nasadenie

Operácia Púštna búrka

Počas vojny v Perzskom zálive neustále prichádzali správy o úspechu Patriotov pri ničení irackých balistických rakiet Scuds. Americká armáda pôvodne uvádzala, že Patriot dosiahol v Saudskej Arábii 80-percentnú úspešnosť a v Izraeli 50-percentnú. Tieto čísla boli neskôr znížené na 70 percent a 40 percent.

Nie dlho po skončení vojny však analytici začali spochybňovať výkon Patriotu. Americká armáda a výrobca Patriotu, spoločnosť Raytheon, však systém energicky bránili a tvrdili, že Patriot bol počas vojny v Perzskom zálive úspešný.

V roku 1992 vykonal výbor House Government Operations Subcommittee on Legislation and National Security vyšetrovanie, ktoré trvalo 10 mesiacov. Výbor dospel k záveru, že existuje len málo dôkazov, ktoré by potvrdili, že Patriot zasiahol viac ako niekoľko rakiet Scud vypustených Irakom. Ďalšie vyšetrovanie z roku 1992, ktoré vykonal General Accounting Office, zistilo, že iba 9 percent zásahov strelami Patriot spôsobilo, že rakety Scud boli zničené alebo znefunkčnené. Obe správy, ako aj štúdie analytikov (najmä vedcov z MIT Georgea N. Lewisa a Theodora A. Postola) dospeli k záveru, že televízne zábery z vojny v Perzskom zálive zobrazujúce Patrioty naháňajúce Scudy boli zavádzajúce.

Operácia Iracká sloboda

V roku 2003 sa uskutočnila invázia Spojených štátov do Iraku, pri ktorej boli nasadené systémy Patriot so staršími raketami PAC-2, ale aj s novými PAC-3. Úlohou Patriotov nebola protilietadlová obrana, ale ochrana pred taktickými balistickými raketami. Nasadenie Patriotov bolo značné, zahŕňalo až 40 amerických odpaľovacích jednotiek a navyše 22 odpaľovacích zariadení dodali ďalšie štyri koaličné krajiny. Na rozdiel od predchádzajúcej vojny v Perzskom zálive štúdie ukázali, že počas operácie Iracká sloboda bolo nasadenie Patriotov značne efektívnejšie. Patriotom sa podarilo zneškodniť všetkých deväť nepriateľských taktických balistických rakiet. Išlo o iracké balistické strely Al-Samoud a Ababil-100 s doletom do 180 km a bojovou hlavicou s hmotnosťou približne 300 kg. O dve z týchto irackých rakiet sa postarali strely PAC-3 a ďalších sedem zásahov si pripísali PAC-2.

Počas tejto operácie boli Patrioty zapojené do troch nešťastných incidentov, kedy došlo k streľbe do vlastných radov. V prvom prípade bolo 23. marca 2003 zostrelené lietadlo RAF typu Tornado, pričom zahynuli obaja členovia posádky - poručík Kevin Barry Main (pilot) a poručík David Rhys Williams (navigátor/operátor zbraňových systémov). Druhý incident sa stal o deň neskôr, keď americký pilot F-16CJ vypálil protiradiačnú strelu HARM na systém Patriot po tom, čo ho radar Patriotu zameral. Raketa HARM síce systém zničila, ale nehoda sa obišla bez obetí. Pri treťom incidente, ktorý sa odohral 2. apríla 2003, zostrelili dve rakety PAC-3 americkú stíhačku F/A-18 Hornet, pričom zahynul poručík námorníctva Nathan D. White.

Operácia Ochranné ostrie

8. júla 2014 sa začala 50-dňová operácia izraelských obranných síl v pásme Gazy proti islamistickému hnutiu Hamás. Počas tejto operácie museli dvakrát zasahovať aj izraelské systémy Patriot, keď drony vypustené z pásma Gazy prenikli cez severnú a južnú hranicu Izraela. Prvý dron sa podarilo zneškodniť 14. júla a druhýkrát Patrioty úspešne zasiahli o tri dni neskôr. K tretiemu pokusu o útok bezpilotným prostriedkom došlo po ukončení operácie 31. augusta v blízkosti sýrskej hranice. Aj tento dron bol však raketou Patriotu zostrelený.

Ruská invázia na Ukrajinu

Od začiatku konfliktu nasadilo Rusko proti Ukrajine balistické strely, ktorými ničilo muničné sklady, kritickú infraštruktúru a kľúčové energetické uzly. Preto žiadala Ukrajina Západ o dodanie moderných systémov protivzdušnej obrany. Jedným z týchto systém bol aj Patriot, ktorý ako prvé dodalo v apríli 2023 Nemecko. O pár dní na to získala Ukrajina aj druhú batériu Patriotu od USA. Netrvalo dlho a systémy Patriot sa zapojili do obrany Ukrajiny. Dňa 4. mája 2023 počas nočného útoku na Kyjev vystrelil pilot MiGu-31K z územia Ruskej federácie raketu Ch-47M2 Kinžal. Ruskú hypersonickú strelu sa však podarilo pomocou rakiet Patriotu zostreliť. Išlo o prvý známy prípad, kedy sa Ukrajine podarilo zostreliť túto modernú ruskú raketu. Bolo to tiež prvýkrát, čo Ukrajina použila obranné systémy Patriot.Podľa informácií z ruskej strany ruská raketa Ch-47M2 Kinžal poškodila a vyradila systém Patriot z prevádzky bez toho aby bola zasiahnutá, existujú k tomu aj amatérske video záznamy.

Používatelia

Súčasní používatelia

• Grécko
• Holandsko
• Izrael
• Japonsko
• Jordánsko
• Katar
• Kórejská republika
• Kuvajt (štát)
• Nemecko
• Poľsko
• Rumunsko
• Saudská Arábia
• Spojené arabské emiráty
• Spojené štáty
• Španielsko
• Švédsko
• Taiwan
• Ukrajina

Budúci používatelia

• Maroko
• Švajčiarsko