Madama Butterfly
Giacoma Pucciniho |
|---|
|
Madama Butterfly (alebo aj Madame Butterfly) je opera v dvoch dejstvách od talianskeho skladateľa Giacoma Pucciniho. Autormi libreta sú Luigi Illica a Giuseppe Giacosa. Podkladom pre vznik libreta bola rovnomenná poviedka od Johna Luthera Longa.
Prvýkrát bola uvedená v dvoch dejstvách v Miláne 17. februára 1904. Opera nebola prijatá kladne. 29. mája 1904 bola v Brescii uvedená v novej, prepracovanej verzii. Puccini v novej verzii rozdelil neobvykle dlhé druhé dejstvo na dve časti a zapracoval niekoľko drobných zmien. Táto verzia sa stretla s obrovským úspechom a v roku 1907 ju uviedla aj Metropolitan Opera v New Yorku.
Dej opery sa odohráva v japonskom Nagasaki. Podľa amerického učenca Arthura Groosa je inšpirovaný skutočnými udalosťami z konca 19. storočia. Socha najznámejšej japonskej opernej speváčky Tamaki Miura, ktorá sa preslávila úlohou Čo-Čo-San, sa nachádza spolu s Pucciniho sochou v Gloverovej záhrade v Nagasaki.
V Taliansku je opera uvádzaná v pôvodnej verzii, v dvoch dejstvách. V USA sa uvádza jej trojdejstvová verzia. Madama Butterfly patrí medzi najhranejšie opery sveta.
Osoby upraviť
- Čo-Čo-San, prezývaná Butterfly – soprán
- Suzuki, slúžka Čo-Čo-San – mezzosoprán
- Benjamin Franklin Pinkerton, poručík amerického námorníctva – tenor
- Sharpless, americký konzul v Nagasaki – barytón
- Goro, dohadzovač – tenor
- Knieža Jamadori – tenor
- Bonzo, strýko Čo-Čo-San – bas
- Jakusidé, strýko Čo-Čo-San – bas
- Cisársky komisár – bas
- úradník – bas
- Matka Čo-Čo-San – mezzosoprán
- teta – soprán
- sesternica – soprán
- Kate Pinkerton – mezzosoprán
- Dolore, syn Čo-Čo-San – tichá úloha
- zbory: príbuzní, priatelia a služobníctvo Čo-Čo-San San
Obsah upraviť
Dej sa odohráva v Nagasaki, v roku 1904.
1. dejstvo upraviť
Americký námorník Benjamin Pinkerton sa v Japonsku ožení s pätnásťročnou gejšou Čo-Čo-San, ktorú priatelia prezývajú Butterfly. Šťastie si však Pinkerton užíva len krátko, pretože svadba sa stala aférou. Čo-Čo-San je pre ich pravú lásku ochotná obetovať aj japonské tradičné náboženstvo, pretože svadba sa uskutočnila v pravom americkom štýle. To sa však negatívne odrazí na vzťahoch s jej rodinou. Pinkerton je však v jej živote jediný, ktorého naozaj miluje.
2. dejstvo upraviť
Hneď po svadbe však Pinkerton odchádza do USA a Čo-Čo-San, ktorá je tehotná, necháva samotnú v Japonsku. Po troch rokoch úporného čakania na návrat manžela ju navštívi Sharpless, americký konzul, ktorý jej donesie od Pinkertona list. V liste však nepriamo stojí, že Pinkerton neplánuje návrat do Japonska, čo Čo-Čo-San sprvu nepochopí. Na priamu Sharplessovu otázku, čo bude robiť, keď sa jej manžel nevráti, odpovedá – „mám len dve možnosti, buď budem znovu zabávať ľudí mojimi piesňami (ako gejša) alebo ešte lepšie, zomriem“. Potom Sharplessovi ukáže svojho syna, o ktorom Pinkerton nevie, a ten jej sľúbi, že mu o ňom bude rozprávať.
3. dejstvo upraviť
Nakoniec sa Pinkerton predsa len do Japonska vráti, aj so svojou novou ženou Kate, ale len preto, aby Čo-Čo-San zobral syna. Čo-Čo-San sa teší na stretnutie s Pinkertonom, najprv ale zbadá jeho novú manželku. V závere sa Čo-Čo-San lúči so svojim synom a následne si sama vezme život mečom jej otca so slovami – „zomrieť čestne, keď sa už čestne žiť nedá“. Dcéra samuraja zomrela čestne, ako samuraj.
Významné árie a hudobné čísla upraviť
- "Dovunque al mondo": ária Pinkertona z prvého dejstva
- "Quanto cielo! Quanto mar!": ária Čo-Čo-San z prvého dejstva
- "Viene la sera": duet Čo-Čo-San a Pinkertona z prvého dejstva
- "Vogliatemi bene": ária Čo-Čo-San z prvého dejstva
- "Un bel dì vedremo": ária Čo-Čo-San z druhého dejstva
- "Addio, fiorito asil": ária Pinkertona z tretieho dejstva
- "Tu, tu piccolo Iddio": ária Čo-Čo-San z tretieho dejstva
- "Con onor muore": ária Čo-Čo-Sany z tretieho dejstva