Magnificat

Magnificat/magnifikat prenesene znamená chválospev, ďakovný spev.

Magnificat (z lat. Magnificat anima mea Dominum) je cirkevná kantáta (chválospev), skomponovaná na latinský text Lukášových evanjelií. Je napísaný pre päť sólových hlasov, ako aj pre paťhlasný miešaný zbor a orchester. Skladá sa z dvanastich častí, pričom každú interpretuje iný súbor vokalistov a inštrumentalistov.

V užšom slova zmysle je Magnificat prejav, resp. modlitba Panny Márie, ktorý predniesla pri návšteve svojej príbuznej - Alžbety. Magnificat je zapísaný v Evanjeliu podľa Lukáša:

ZnenieUpraviť

Velebí moja duša Pána,

a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,

lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice -

hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.

Lebo veľké veci mi urobil Ten, ktorý je mocný

a sväté je jeho Meno.

A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie

s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena,

rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

Mocnárov zosadil z trónov

a povýšil ponížených.

Hladných nakŕmil dobrotami

a bohatých prepustil na prázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka,

lebo pamätá na svoje milosrdenstvo.

Ako sľúbil našim otcom - Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

ModlitbaUpraviť

Katolícka Cirkev považuje Magnificat za jednu z najkrajších modlitieb Nového zákona. Táto modlitba sa používa spravidla mimo sv. omše, zvykne však byť súčasťou rozličných pobožnosti, aj breviára (vešpery)

Pozri ajUpraviť