Mariazellská bazilika

Mariazellská bazilika, tiež známa ako Basilica Mariä Geburt (Bazilika Narodenia Panny Márie), je rímskokatolícka cirkevná stavba v Mariazelli v Rakúsku. Je to najvýznamnejšie pútnické miesto v Rakúsku a jedna z najnavštevovanejších svätýň v Európe. V kostole je uctievaný zázračný drevený obraz Panny Márie.

Mariazellská bazilika

Pápež Pius X. osobne povýšil 10. novembra 1907 motu proprio svätyňu na baziliku minor. Neskôr dekrétom z 8. septembra 1908 zabezpečil korunováciu mariánskeho obrazu. Mariazell je jediným kostolom označeným ako národná svätyňa všetkých nemecky hovoriacich krajín.

Raná história

Územie okolo Mariazellu bolo okolo roku 1103 pridelené opátstvu sv. Lamberta a mnísi tu postavili celu, aby slúžili miestnym obyvateľom. Tradícia uvádza ako deň založenia mesta 21. december 1157, ale prvýkrát je doložená v roku 1243. Mariánsky oltár bol zasvätený v roku 1266.

Súčasnosť Baziliky Panny Márie

Bazilika Narodenia Panny Márie

V 14. storočí stál v Mariazelli gotický kostol s 90 m vysokou vežou a lomeným portálom. V rokoch 1420 a 1474 kostol zničil požiar. Budovu kostola neskôr v rokoch 1644 až 1683 rozšíril a prerobil v barokovom štýle Domenico Sciassia. Vľavo a vpravo od gotickej veže bola postavená baroková veža, loď bola predĺžená a rozšírená a na východnej strane bola pristavaná kupola. Hlavný oltár, vysvätený v roku 1704, navrhol Johann Bernhard Fischer von Erlach.

Dvanásť bočných kaplniek obsahuje barokový oltár. Sadrové štukové dielo organovej galérie a organovú konzolu z roku 1737 vytvoril viedenský sochár Johann Wagner v roku 1740.

Pred hlavným vchodom sú dve olovené sochy v životnej veľkosti, ktoré vytvoril Balthasar Moll v roku 1757. Naľavo stojí uhorský kráľ Ľudovít I. a napravo moravský markgróf Heinrich.

V roku 1907 bol pútnický kostol povýšený na baziliku minor.

Od roku 1992 prechádzala bazilika generálnou obnovou, ktorá bola dokončená v roku 2007.

Svätý obraz a kaplnka

V staršej časti budovy postavenej v roku 1690 sa nachádza Gnadenkapelle. Táto kaplnka stojí na mieste prvej „cely“ a nachádza sa v nej neskororománsky zázračný obraz Panny Márie – „Magna Mater Austria“, 48 cm vysoká soška z lipy. Zázračný obraz dostáva každý rok prepracovane navrhnutý milosrdný šat. Viac ako 150 šiat si môžete prezrieť v pokladnici, alebo sú starostlivo konzervované. Mnohé odevy darovali ako dary bohatí katolícky veriaci ľudia. Dizajn milosrdných šiat sa aj dnes považuje za veľkú poctu.

Rozvoj púte

Už v 12. storočí putovali pútnici do mariánskej svätyne. Väčší počet pútnikov je zdokumentovaný okolo roku 1330, keď svetský súd uložil vykonať púť Zellfahrt (cestu Zell) ako zmierenie za svojich zločincov. V nasledujúcich rokoch prichádzalo čoraz viac pútnikov zo susedných krajín. Po protireformácii Habsburgovci urobili z Mariazell národnú svätyňu. V roku 1783 však cisár Jozef II. na kláštor v Mariazelli zanevrel a v roku 1787 úplne zakázal púte do Mariazellu. Po zrušení obmedzení navštívi Mariazell ročne okolo milióna pútnikov. V roku 2004 sa v Mariazelli konal Mitteleuropäischer Katholikentag (Stredoeurópsky katolícky deň).

Legendy

O založení Mariazellu a jeho vývoji existujú tri základné legendy. Legenda o založení mesta hovorí, že v roku 1157 bol na územie dnešného mesta vyslaný ako duchovný pastier, mních svätého Lambrechta, menom Magnus. Keď mu cestu zatarasila veľká skala, položil figúrku Panny Márie ktorú si niesol, na skalu. Skala sa rozlomila, čím sa Magnusovi cesta uvoľnila. Na neďalekom brehu sa následne usadil, postavil figúrku na kmeň stromu a z dreva postavil celu, ktorá mu slúžila ako kaplnka aj ako bývanie.

Druhá legenda hovorí o tom, ako na toto miesto okolo roku 1200 putoval moravský markgróf Henrich a jeho manželka, ktorí sa pomocou Panny Márie z Mariazell vyliečili z ťažkých chorôb. Tam dali postaviť prvý kamenný kostol na mieste drevenej kaplnky ako poďakovanie za zázračné uzdravenie.

Tretia legenda hovorí o zázračnej víťaznej bitke uhorského kráľa Ľudovíta I. nad početnou prevahou tureckého moslimského vojska. Z vďaky postavil gotický kostol a obdaril ho Schatzkammerbild (obraz), ktorý videl položený na jeho hrudi vo sne.

V roku 2007 bola bazilika Mariazell vybraná ako hlavný motív zberateľskej mince: rakúska pamätná minca Bazilika Mariazell, vyrazená 9. mája. Na minci je zobrazené priečelie baziliky s charakteristickou centrálnou gotickou vežou lemovanou dvoma barokovými vežami.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mariazellská bazilika