Markos Aurélios Abas
Markos Aurélios Abas (starogr. Μᾶρκος Αὐρήλιος Ἄβας) bol starogrécky bežec.[1]
Markos Aurélios Abas z Adady bol niekoľkonásobný víťaz v bežeckých disciplínach na začiatku 3. storočia (možno v 220 až 230-tych rokoch).[2] Pripomína to nápis na podstavci z jeho sochy, objavený v archeologickom nálezisku starovekého mesta Adada v Pisídii (neďaleko tureckej dediny Sağrak v mestskej časti Sütçüler v provincii Isparta[3]). Tento nápis uvádza, že zastupiteľstvo obce (boulé, búlé) a ľud (démos, komunita Adany) si ctí Abasa ako občana a predovšetkým ako športovca, paradoxa (paradoxos - neporazený, výnimočný šampión[4]) a vymenúva jeho víťazstvá (dosiahnuté hlavne v dolichu).[5][6]
Podľa nápisu (zčasti poškodeného) bol Abas víťazom na kapitolských hrách v Ríme, na Eusebeiach v Potioloise, na neapolských hrách Sebasta, v hrách na Aspide v Argu (usporiadanych na počesť Apolóna Deiradiotisa na vrchu Aspida na severozápade Argu[7]), na Asklépeiach v Epidaure, na olympiáde (v Pise na Peloponéze? Nápis je tu poškodený), na hrách (Urania?) v Sparte, na súťaži koinonu Bitýnie v Nikomédeii. Z hier Artemisia v Efeze si okrem víťazstva v dolichu odniesol aj veniec z behu diaulos,[8] zvíťazil aj v ďalších efezských hrách Hadrianeia, Balbilleia a Epinikeia, na hrách Koina Asias usporiadanej v maloázijskom meste Kyzikos a aj na aténskych panhelénskych hrách. M. Aurélios Abas bol teda nespochybniteľne významný muž, preto mu bolo zrejme umožnené dostať od cisára rímske občianstvo a byť vplyvným členom ekumenického „cechu“ športovcov, ktorý sponzorovali rímski cisári od začiatku antonivskej éry (keď sa celé Stredomorie stalo jednotným politickým a ekonomickým systémom pod záštitou Ríma. Odrazilo sa to i na gréckych hrách, od helenistických čias rozšírených po celom východnom Stredomorí, ktoré sa integrovali do „medzinárodnej“ siete hier, chránených rímskym mierom[9][10]).[6]
Taliansky historik Luigi Moretti nezaradil Abasa do zoznamu olympijských víťazov staroveku. Zdôvodňuje to tým, že na poškodenom (nečitateľnom) mieste lokality jeho víťazstva na olympiáde Ὀλύμπει[α ......], písomnými zdrojmi uvedenom ako víťazstvo v élidskej Pise (Pisa alebo Pisatis bola oblasť v Elide, kde sa nachádzala Olympia[11]), by si podľa významu zrejme zaslúžilo byť na nápise uvedené už na začiatku zoznamu jeho víťazstiev[1] a uvádza, že pravdepodobnejšie zvíťazil na olympiáde v Aténach.[1]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 148.
- ↑ Paul Cartledge, Antony Spawforth. Hellenistic and Roman Sparta. London : Routledge, 2020. ISBN 978-10-0015-904-2. S. 215.
- ↑ First International Congress on Antioch in Pisidia. İzmit : Kocaeli Gazetecilik ve Yayın, 1999. ISBN 978-97-5954-890-2. S. 31.
- ↑ Mark Golden. Sport in the Ancient World from A to Z. Oxford : Routledge, 2004. ISBN 978-11-3453-596-5. S. 9.
- ↑ Inscriptiones Asia Minor: Pisidia, Sterrett, WE 291,413 [1]
- ↑ a b Hadrien Bru. La Phrygie Parorée et la Pisidie septentrionale aux époques hellénistique et romaine. Leiden : BRILL, 2017. ISBN 978-90-0433-740-4. S. 138.
- ↑ Lindsay Gayle Driediger-Murphy, Esther Eidinow. Ancient Divination and Experience. Oxford : Oxford University Press, 2019. ISBN 978-01-9884-454-9. S. 114.
- ↑ Mark Golden. Sport in the Ancient World from A to Z. Oxford : Routledge, 2004. ISBN 978-11-3453-596-5. S. 21.
- ↑ Mary T. Boatwright. Hadrian and the City of Rome. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9122-402-2. S. 209.
- ↑ Dr Kathryn Lomas, Kathryn Lomas. Rome and the Western Greeks, 350 BC - AD 200. London : Routledge, 2005. ISBN 978-11-3494-300-5. S. 105-106.
- ↑ ARSP. Beiheft. Stuttgart : Franz Steiner Verlag, 1990. ISBN 978-35-1505-613-7. S. 233.