Otvoriť hlavné menu

Mauzóleum Chatama Sofera

Mauzóleum Chatama Sofera je hrobka Chatama Sofera (17621839), rabína bratislavskej židovskej obce a predstaviteľa tradičného židovského učenia v Bratislave na nábreží L. Svobodu. Predstavuje pútnické miesto Židov. Otvorené bolo v roku 2002 na 240. výročie jeho narodenia. Objekt je v nominácii na zápis do svetového dedičstva UNESCO.

Mauzóleum Chatama Sofera
mauzóleum
Mauzóleum Chatama Sófera 1.jpg
Pohľad na sklenené stély prenikajúce do interiéru mauzólea
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′31″S 17°05′30″V / 48,14185°S 17,091618°V / 48.14185; 17.091618
Poloha v rámci Bratislavy
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Red pog.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa na mieste najstaršieho židovského cintorína v Bratislave, ktorý bol založený v 17. storočí, keď rodina Pálffyovcov povolila Židom pochovávať ich zosnulých blízko hradného opevnenia. Bol využívaný až do roku 1847. V roku 1942, po veľkej povodni bola väčšina hrobov zatopená. Zachovalo sa len 23 hrobov a 41 náhrobných kameňov, vrátane hrobu rabína Chatama Sofera.

Cez druhú svetovú vojnu sa po úpravách komunikácie a výstavbe tunela ocitol hlboko pod úrovňou terénu, až ho napokon zakryli betónovým stropom. Zmena politického zriadenia na Slovensku po roku 1989 a finančné príspevky od Židov z celého sveta umožnili rekonštrukciu objektu. Posunutie električkovej trate poskytlo priestor pre výstavbu pietneho miesta. Vytvorili sa priestory pre návštevníkov a hroby sa zrekonštruovali.

Nové architektonické riešenie Ing. Arch. Martina Kvasnicu (* 1958) pôsobivo využilo fakt, že hroby sú už v podzemí, a nad nimi vznikol pahorok so sklenými stélami. Do hrobky sa vstupuje lávkou cez územie pôvodného cintorína pokrytého vrstvou jemného štrku. Lávka vstupuje do zhora otvoreného čierneho hranola z pohľadového betónu, stvárňujúceho hrobku. Hranol je symbolom prepojenia súčasnosti a minulosti, či profánnej a sakrálnej architektúry.

Vnútri je priestor so sklenou stenou s výhľadom na hrobový areál pre tých, ktorým náboženské predpisy nedovoľujú vstúpiť na pôdu cintorína. Z neho vedie oceľové schodisko až k hrobom, kde púť končí.

Stropom nad hrobmi symbolicky prestupujú sklenené platne vonkajších stél, ktoré prenikajú na povrch a zároveň presvetľujú priestor.

Architektúra vyzdvihuje osobitosť miesta, ktoré je pre Soferov celosvetový význam miestom návštev z celého sveta.

OceneniaUpraviť

  • Cena ABF Slovakia 2003
  • Cena časopisu pamiatky a múzeá 2003
  • Cena Mies van der Rohe 2003 - (nominácia)
  • Cena časopisu ARCH 2002 - (nominácia)
  • Cena Dušana Jurkoviča 2002 - (nominácia)

GalériaUpraviť

ZdrojeUpraviť

  • Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Bratislava: Perfekt, 2007.
  • Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava: Slovart, 2002.
  • www.for.sk