Otvoriť hlavné menu

Metod Olympský[1] alebo Metod z Olympu (* asi 260 – † asi 311) bol z grécky učenec, biskup v lýkijskom Olympe a neskôr podľa sv. Hieronyma v Týre (čo je však málo pravdepodobné, pretože Eusebius tu v daných časoch hovorí o iných biskupoch).[2] Zomrel pravdepodobne mučeníckou smrťou počas prenasledovania kresťanov cisárom Maximinom Daiom v roku 311.

Svätý
Metod z Olympu
Metod Olympský
Biografické údaje
Narodenie260?
Úmrtie311
Chalkis
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka cirkev, pravoslávna cirkev
Odkazy
Spolupracuj na Commons Metod Olympský

Prvé správy o Metodovi podáva sv. Hieronym vo svojom diele De viris illustribus.[3] Staroveký kresťanský kronikár Eusebios z Kaisareie Metoda nespomína, pravdepodobne pre Metodovu silnú kritiku niektorých Órigenových náuk, najmä Órigenovej teórii totožnosti pozemského a vzkrieseného tela. Na druhú stranu, Metod bol podobne ako Órigenes silno ovplyvnený platonizmom a používal silne alegorickú exegézu.

Katolícka cirkev si ho pripomína 18. septembra, pravoslávne cirkvi 3. júla podľa gregoriánskeho kalendára a 20. júna podľa juliánskeho kalendára.

DieloUpraviť

Z diel svätého Metoda z Olympie sa v úplnej podobe zachovala Hostina desiatich panien (lat. Convivium decem virginum, gr. Symposion he peri hagneias), rozhovor desiatich panien o hlavných témach kresťanskej viery. Dej je situovaný do záhrady Cnosti (Areté), dcéry Filozofie, kde desať panien v priebehu hostiny hovorí o ideálnom spôsobe života, ktorý si zvolili. Každá panna vysloví jednu úvahu. Patristický text bol výrazne ovplyvnený Bibliou. V deviatom rozhovore sa pri hájení viery vo vzkriesenie tela Metod prejavuje ako zástanca milenarizmu.

Z väčšej časti zachované sú aj Metodove spisy O slobodnej vôli (Peri tou autexousiou) a O vzkriesení (Aglaophon he peri tes anastaseos), ktoré boli napísané vo forme dialógu. V spise O slobodnej vôli útočí na gnostické učenie o pôvode zla a slobodnej vôli. Dielo je písané formou dialógu. V traktáte O vzkriesení sa Metod stavia proti Origenovej náuke o vzkriesení tela a jeho identite s pozemským telom.

Z ďalších dialektických diel sa zachovali staroslovienske zlomky O živote (lat. De vita), kde sa Metod zaoberá otázkou života a rozumného správania sa, O jedlách (lat. De cibis), kde popisuje rozlišovanie jedál u Židov, O malomocenstve (lat. De lepra) a O pijaviciach (lat. De sanguisuga).

Z nezachovaných diel sa vie o existencii traktátu proti novoplatonikovi Porfyriovi z Tyru, o spise Pythonissa proti Órigenovi, o komentároch na Genesis a Pieseň piesní, o spise O mučeníkoch a o dialógu Xenón.

ZdrojeUpraviť

  1. METOD OLYMPSKÝ. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 323–324.
  2. Eusebius, of Caesarea, Bishop of Caesarea, approximately 260-approximately 340, author.. Historia ecclesiastica. [s.l.] : [s.n.].
  3. De viris illustribus. [s.l.] : [s.n.]. S. kapitola 83.