Otvoriť hlavné menu

Michail Timofejevič Kalašnikov

Michail Timofejevič Kalašnikov (rus. Михаил Тимофеевич Калашников; * 10. november 1919 – † 23. december 2013) bol ruský konštruktér zbraní. Navrhol sovietsku útočnú pušku AK-47, táto zbraň sa považuje za najviac produkovanú zbraň sveta. Skratka znamená Avtomat Kalašnikova obrazca 1947.

Michail Timofejevič Kalašnikov
sovietsky a ruský konštruktrér strelných zbraní
sovietsky a ruský konštruktrér strelných zbraní
Narodenie10. november 1919
Kurja, ZSSR
Úmrtie23. december 2013 (94 rokov)
Iževsk, Udmurtská republika
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Michail Timofejevič Kalašnikov

ŽivotUpraviť

Michail Timofejevič Kalašnikov sa narodil v mnohodetnej rodine roľníkov v dedine Kurja v Altajskom kraji. V roku 1938 nastúpil na povinnú službu v Červenej armáde, kde slúžil v tankovom vojsku. Bojoval aj v druhej svetovej vojne.

Napriek tomu, že bol Kalašnikov tankista, počas bitky o Briansk bol nútený po zničení svojho tanku bojovať ako pešiak. Neskôr počas polročnej rekonvalescencie z ťažkých zranení, ktoré utrpel počas bojov, ho priviedli k skonštruovaniu jeho prvej samonabíjacej zbrane. Kalašnikov predstavil svoje plány novej zbrane konštruktérovi A. Blagonravovi, ten ihneď spozoroval jeho talent a odporučil ho pre ďalšie odborné štúdium. Od roku 1942 začal pracovať v Hlavnom vedecko-výskumnom ústave strelných zbraní spadajúceho pod Hlavné delostrelecké veliteľstvo Červenej armády. V tej istej dobe sa po menších úpravách rozhodol predložiť kompetentným orgánom svoju novú zbraň, ktorú vtedy nazval PPK (Pistolet pulimiot Kalšnikova – samopal Kalašnikova). Kompetentní zhodnotili, že napriek tomu, že ide o dobrú konštrukciu je nový samopal oproti masovo vyrábaným PPŠ-41 či PPS-43 komplikovanejší a náročnejší, čo bol v tej dobe, keď bolo nutné evakuovať veľkú časť sovietskeho priemyslu významný argument.

Od roku 1945 sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62×39 mm so stredne veľkou prachovou náplňou. Spomedzi ostatných inžinierov a konštruktérov, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane bol i Hugo Schmeisser[1][2][3][4], ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej útočnej puške StG44 v roku 1947 prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku 1949. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním AK-47. AK-47 je dodnes nezastaralý, nad množstvom iných zbraní vyniká unikátnou konštrukciou, ktorá z nej robí jednu z najodolnejších a najspoľahlivejších pušiek. Sovietsky zväz využil kvality tejto zbrane a vyvážal ju do väčšiny spriatelených zemí. Kalašnikov ako občan Sovietskeho zväzu za svoj vynález dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení, medzi inými 2-krát i titul Hrdina práce čo bolo za sovietskej éry jedno z najvyšších vyznamenaní. Po demobilizácii z armády odišiel do mesta Iževsk, kde ako riaditeľ závodu IŽMAŠ pokračoval vo vývoji a výrobe nových strelných zbraní ako bol napríklad rozšírený ľahký guľomet RPK.

Kalašnikov so zbraňami pracoval až do svojej smrti, inovoval a zlepšoval lovecké pušky. V roku 1998 ho ruská vláda vyznamenala Radom sv. Andreja. Napriek tomu, že po celom svete bolo vyrobených vyše 100 miliónov kusov zbraní, ktoré vymyslel, žil Michail Kalašnikov z neveľkého štátneho dôchodku. V roku 2004 poskytol Kalašnikov svoje renomované obchodné meno pre výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47.

ReferencieUpraviť

  1. Legendární „kalašnikov“ se prý chystá do důchodu [online]. ceskatelevize.cz, 06.11.2009, [cit. 2017-03-10]. Dostupné online.
  2. ROTTMAN, Gordon L. The AK-47: Kalashnikov-series assault rifles. [s.l.] : Osprey Publishing, 1 January 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-84908-835-0. S. 9.
  3. QUESADA, Alejandro de. MP 38 and MP 40 Submachine Guns. [s.l.] : Osprey Publishing, 20 July 2014. Dostupné online. ISBN 978-1-78096-388-4. S. 31–32.
  4. ROSE, Alexander. American Rifle: A Biography. New York : Random House Publishing Group, 21 October 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-440-33809-3. S. 253.

Iné projektyUpraviť