Iževsk

Iževsk (rus. Иже́вск; po udmurtsky Иж, Ижкар (Iž, Ižkar)) je hlavné mesto Udmurtska, republiky v Ruskej federácii. Leží na rieke Iž pri západnom Urale. V roku 2010 malo 628 116 obyvateľov.

Iževsk (Iž, Ižkar)
Ruské mesto
Vlajka Erb
Štát	Rusko
Fed. štát	Udmurtsko
Federálny okruh	Povolžský federálny okruh
Rieka	Iž
Nadmorská výška	0 – 305 m n. m.
Súradnice	56°50′00″S 53°11′00″V
Rozloha	315,6 km² (31 560 ha)
Obyvateľstvo	628 116 (2010)
Hustota	1 990,23 obyv./km²
Vznik	3.9.1760
Primátor	Aleksandr Alexandrovič Ušakov
Časové pásmo	UTC+4
PSČ	426000 – 426999
Automobilový kód	18
Tel. predvoľba	+7 3412
Kód OKATO	94 401
Poloha mesta v Rusku
Wikimedia Commons: Izhevsk
Webová stránka: izh.ru
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Medzi rokmi 1984 až 1987 nieslo mesto názov Ustinov (rus. Усти́нов) na počesť Dmitrija Fiodoroviča Ustinova, ministra obrany ZSSR a maršala Sovietskeho zväzu.

Mesto je dôležitým priemyselným centrom a je hospodárskym, priemyselným a administratívnym strediskom Udmurtska. Iževsk je obzvlášť významný pre vojenský priemysel. V meste sa nachádza najväčší ruský zbrojársky závod, Ižmaš, okrem iného výrobca slávneho AK-47.

História

História Iževska je úzko spätá s Iževským závodom, kvôli ktorému bolo mesto založené.

Zbrojárski majstri z Iževsku v roku 1880

Založenie Iževského závodu

Iževsk bol založený ako sídlo pri železiaräach v roku 1760 grófom Petrom Šuvalovom pod názvom Iževskij Zavod. Po Šuvalovovej smrti v roku 1763 prešla fabrika aj mesto do vlastníctva štátu ako splatenie dlhu.

V roku 1774 bolo Pugačovovou armádou mesto dobyté, 42 vyšších zamestnancov fabriky zabitých a samotná fabrika bola vyplienená a čiastočne zhorela.

20. februára 1807 ruský cár Alexander I. podpísal dekrét o vybudovaní nového zbrojárskeho závodu na Urale, ktorý bol 10. júna bol postavený na mieste bývalých železiarní, čo podmienilo ďalší rozvoj mesta.

Revolúcia a občianska vojna

Iževský závod v roku 1916

5. marca 1917 robotníci závodu utvorili robotnícky soviet, v ktorom bola aj armáda a ostatní obyvatelia mesta. Dva dni nato administratíva závodu odstúpila a bola nahradená zvolenými úradníkmi. V septembri sa pod kontrolu boľševikov dostala aj mestská správa a miestne noviny. 28. mája boľševici rozpustili mestskú radu a všetci jej menševickí lídri boli uväznení. 8. augusta sa začalo masové protiboľševické povstanie, ktoré však 7. novembra krvavo potlačila Červená armáda.

9. apríla 1919 boli z mesta evakuovaní robotníci a zamestnanci spolu s najdôležitejším vybavením fabriky, pretože sa približovala Kolčakova Biela armáda. 13. apríla už mesto bolo pod kontrolou Bielej armády, čo sa však zmenilo 8. júna, keď ho opätovne dobyla Červená armáda.

Sovietske roky

10. júna 1921 bolo z mesta Glazov do Iževska presunuté hlavné mesto Votskej autonómnej oblasti. V roku 1934 Iževsk získal štatút hlavného mesta Udmurtskej ASSR.

Na jeseň roku 1941 bolo do Iževska evakuovaných niekoľko zbrojných spoločností. V júni 1942 bol v meste zriadený Iževský strojársky závod. Závod počas Veľkej vlasteneckej vojny vyrobil 12,5 milióna kusov ručných zbraní.

V roku 1948 závod začal s výrobou slávneho Avtomatu Kalašnikova vzor 1947. Prvý ruský motocykel bol vyrobený v Iževsku v roku 1929 a v lete roku 2009 sa oslavovalo 80. výročie motocykla Iž. 12. decembra 1966 zišiel z výrobnej linky prvý iževský automobil.

Vyhláškou Prezídia Najvyššieho sovietu bol dňa 11. decembra 1978 Iževsk vyznamenaný Radom Októbrovej revolúcie.

27. decembra 1984 bolo mesto na podnet miestnych úradov premenované na Ustinov (na počesť bývalého sovietskeho ministra obrany Dmitrija Ustinova), avšak 19. júna 1987 sa po početných protestoch občanov Iževska vrátilo k svojmu bývalému názvu.

Súčasnosť

Mestu sa darí aj v postsovietskych rokoch, keďže stále existuje vysoký dopyt po zbrojárskych výrobkoch z miestnej továrne. Mesto je v Rusku známe ako „zbrojnica Ruska“ spoločne s mestom Tula.

3. septembra 2010 mesto oslávilo 250. výročie svojho založenia.

Geografia

Poloha

Mesto sa nachádza v európskej časti Ruska, vo východnej časti Východoeurópskej roviny, medzi riekami Viatka a Kama, na nesplavnej rieke Iž, ktorá je pravým prítokom rieky Kama. Od názvu rieky pochádza aj názov mesta. Mesto leží na brehu umelého Iževského rybníka vytvoreného v druhej polovici 18. storočia, ktorý má rozlohu 2 200 ha.

Mesto je vzdialené 1 129 km od Moskvy.

Klíma

• Priemerná ročná teplota vzduchu: +2,7 °C
• Priemerná ročná rýchlosť vetra: 3,7 m/s
• Priemerná ročná vlhkosť vzduchu: 76 %

Priemerné počasie pre Iževsk
Mesiac	Jan	Feb	Mar	Apr	Máj	Jún	Júl	Aug	Sep	Okt	Nov	Dec	Rok
Najvyššia priemerná teplota °C (°F)	-9.9	-8.1	-1.0	+8.7	+18.2	+23.3	+24.6	+21.4	+14.6	+5.8	-2.8	-7.2	7,4
Najnižšia priemerná teplota °C (°F)	-17.3	-15.9	-9.6	-0.5	+5.8	+11.3	+13.3	+10.8	+5.9	-0.4	-8.3	-13.7	−1,5
Zrážky mm (palce)	31	22	18	30	39	60	59	64	57	50	40	31	501
Zdroj: Погода і клімат 22. 7. 2011

Administratívne členenie mesta

Prakticky od založenia bol Iževsk rozdelený riekou Iž na dve časti. Pravobrežná časť sa nazývala Zareka a ľavobrežná Gora. V roku 1867 bol Iževsk rozdelený na dve samostatné obce, Iževsko-Nagornaja a Iževsko-Zarečnaja. Obidve obce boli podriadené Sarapulskej zemskej rade, avšak administratívne funkcie boli v kompetenciách vedenia továrne..

V roku 1918 sa Iževsk stal jednoliatym mestom. 2. marca 1934 boli v meste utvorené 3 mestské rajóny: Azinskij, Ždanovskij a Pastuchovskij. V roku 1945 bolo mesto znovu rozčlenené len na dva rajóny, Pervomajskij a Okťabrskij, ale to sa v roku 1952 zmenilo späť na pôvodné tri rajóny.

Administratívne členenie Iževsku

V 1960 boli všetky rajóny zrušené, lež v 1962 boli na príkaz Prezídia Najvyššieho sovietu RSFSR vytvorené znovu pod názvami Leninskij, Okťabrskij a Pervomajskij. Vo februári 1963 sa z Okťabrského rajónu vyčlenil nový – Industriaľnyj. Z toho bol v roku 1987 vyčlenený ešte jeden – Ustinovskij.

Rajóny mesta	Počet obyvateľov
	2002	2009
1. Leninský rajón	115 222	110 094
2. Októberský rajón	142 994	137 734
3. Industriálny rajón	110 174	104 410
4. Ustinovský rajón	136 944	134 178
5. Prvomájsky rajón	126 806	124 627

Obyvateľstvo

Historický vývoj populácie

Počet obyvateľov mesta v jeho histórii rástol takmer nepretržite. V čase založenia bol počet obyvateľov, ktorí sa usadili v blízkosti hutníckeho závodu, malý. Prvý osadníci boli roľníci a remeselníci, ktorých sem z okolia Permu doviedol Šuvalov na stavbu huty. Počas nasledujúcich 10 rokov sa s rozvojom vysokej pece počet obyvateľov zvýšil desaťnásobne. Na konci 18. storočia sa po zničení tovární povstalcami na čele s Pugačovom počet obyvateľov mierne znížil, ale to sa rýchlo zmenilo v súvislosti s procesom výstavby zbrojárskeho závodu koncom osemnásteho storočia. Za menej ako päťdesiat rokov sa počet obyvateľov zoštvornásobil a na začiatku 20. storočia sa počet strojnásobil – v roku 1897 obývalo Iževsk 41-tisíc ľudí. V rokoch revolučných nepokojov nastal pokles populácie, ale od nastolenia sovietskej moci nastal vzostupný trend v dynamike rastu populácie. V roku 1918 čítala populácia mesta len niečo málo cez 40-tisíc ľudí. V polovici 30. rokov 20. storočia v meste bolo viac ako 100-tisíc obyvateľov. V priebehu druhej svetovej vojny mesto nezažilo na rozdiel od niektorých ruských miest drastický úbytok obyvateľstva, pretože bolo ďaleko od frontu. Na začiatku 60. rokov prekročil počet obyvateľov 300 000, a v 1974 bolo mesto obývané 500-tisícimi ľuďmi. Maximálny počet obyvateľov mesta bol dosiahnutý v roku 1994 – viac ako 650 tisíc. Od tej doby má dynamika populačného rastu klesajúci trend.

Rok sčítania	1897	1926	1939	1959	1970	1979	1989	2002	2010
Populácia v tis.	41,0	62,2	175,6	285,3	422,2	549,9	634,7	632,2	624,0

Národnostné zloženie obyvateľov

Od založenia bol Iževsk charakteristický rôznorodým etnickým zložením. Aj dnes sa v tomto ohľade vyrovná s inými veľkými mestami v Rusku. Medzi súčasných obyvateľov patria zástupcovia viac ako 100 národností. Hoci mesto je hlavným mestom Udmurtska, Udmurci predstavujú len asi tretinu jeho obyvateľov. Viac ako polovica populácie sú Rusi a tretí čo do počtu sú Tatári, ktorí tvoria takmer desatinu obyvateľov mesta. Medzi ďalšie významné národnostné skupiny žijúce v meste patria: Ukrajinci, Bielorusi, Marijci, Baškirci, Čuvaši, Židia, Azerbajdžanci, Uzbeci, Mordvíni, Nemci, Moldavci, Kazachovia, Arméni, Gruzínci, Kirgizovia, Turkméni, Komi, Tadžici a Poliaci.

Dynamika zmien podielu hlavných národností v zložení obyvateľstva Iževska v percentách

Národnosť	1926	1939	1959	1970	1979	1989	2002
Rusi	90,0	79,4	75,1	72,3	70,4	69,4	58,9
Udmurci	2,3	12,1	12,8	14,5	16,6	17,2	30,0
Tatári	5,6	7,3	9,9	9,9	9,6	9,6	9,6
ostatní	2,1	1,2	2,2	3,3	3,4	3,8	2,5

Priemysel

Veža hlavnej budovy Iževského závodu (teraz Ižmaš)

Iževsk je významným hospodárskym centrom nielen v Udmurtsku, ale i celého regiónu. Hlavný priemysel v meste je hutníctvo, strojníctvo a zbrojársky priemysel. Iževsk je známy pre vysokú kvalitu oceli, ktorú používajú miestne spoločnosti alebo sa exportuje. Veľký význam má najmä výroba strojárska (automobily, motocykle), výroba tesárskych nástrojov a v neposlednom rade výroba strelných a loveckých pušiek (napríklad svetovo preslávené AK-47). Okrem toho sa v meste vyvinul ľahký priemysel – potravinársky priemysel a drevársky priemysel a výroba stavebných materiálov.

Iževskij Motozavod "Aksion-Holding" (pohľad z ulice Karla Marxa)

Objem vyrobených tovarov vyrobených v miestnych podnikoch v roku 2010 dosahoval hodnotu 50,94 mld. rubľov.

Hlavné závody:

• OAO Iževskij Mašinostrojtielnyj Zavod (Ižmaš)
• FGUP Iževskij Miechaničeskij Zavod (Bajkal)
• OAO IžAvto
• OAO Iževskij Motozavod "Aksion-Holding"
• IžStaľ
• OAO Ižnjeftmaš
• OAO Iževskij Radiozavod

Doprava

Iževský autobus

Vďaka tomu, že sa mesto nachádza v blízkosti ostatných priemyselných centier Uralu, má dobré dopravné spojenie so zvyškom Ruska. Cez mesto prechádza železnica i cestné magistrály. V meste sú dve autobusové a dve železničné stanice, moderné letisko a 40 kilometrov od mesta sa nachádza riečny prístav Sarapul, ktorý poskytuje spojenie s Čiernym aj Baltským morom.

V meste je 11 električkových liniek, 9 trolejbusových a 38 autobusových liniek a asi 43 taxislužieb a tiež maršrutky. V lete funguje aj lodná linka MHD, premávajúca po rybníku medzi Prístavom Iževsk a Voložkou.

Mesto na najrušnejších uliciach (Lenina, Kommunarov, Kirova, Sovietskaja, K. Libknechta, Gorkogo, Azina, Majakovskogo, Magistraľnaja, Gagarina, Telegina) zažíva, rovnako ako iné mestá, v špičkách dopravné zápchy.

Školstvo

Iževsk je významným centrom kultúry a vzdelávania ako v Udmurtsku tak aj v celom Rusku. Školstvo v meste je na vysokej úrovni a zároveň má potenciál pre ďalší rozvoj. Na začiatku školského roka 2008/2009 bolo v Iževsku prevádzke 129 stredných a vysokých škôl (z toho na 10 verejných a na 5 neštátnych vysokých školách). Medzi najvýznamnejšie vzdelávacie inštitúcie patria:

Udmurtská štátna univerzita

• Udmurtská štátna univerzita
• Udmurtský inštitút projektovania
• Iževská štátna technická univerzita
• Iževská štátna poľnohospodárska akadémia
• Iževská štátna lekárska akadémia
• Kamský ústav strojárskej technológie a humanitných odborov
• Inštitút civilnej obrany a požiarnej bezpečnosti Udmurtskej republiky
• Iževská priemyselno-technická škola
• Vysoká škola humanitných odborov a inžinierstva "Aeromiech"
• Iževská montážno-technická škola
• Iževská univerzita priemyslu a ekonomiky
• Iževská obchodno-hospodárska technická škola
• Udmurtská sociálna a pedagogická vysoká škola
• Iževská vysoká škola železničnej dopravy
• Iževská lekárska vysoká škola

Kultúra

Náboženstvo

Podobne ako má mesto pestré národnostné zloženie, tak má aj náboženské skupiny. Najväčšia z nich je ruská pravoslávna cirkev. Prvý kostol v Iževsku, postavený v roku 1765, niesol meno proroka Eliáša. V 30. rokoch minulého storočia bolo mnoho cirkevných budov zbúraných alebo prestavaných. Znovuzrodenie ortodoxnej komunity nastalo v 90. rokoch po rozpade ZSSR. Cirkvi sa vrátila katedrála Alexandra Nevského. Okrem rekonštrukcie existujúcich chrámov, začala aj výstavba nových kostolov. V súčasnej dobe sú pravoslávna cirkev v meste súčasťou dekanátu Iževskej aj Udmurtskej diecézy. Mesto je sídlom pravoslávneho metropolitu.

Ešte predtým, než došlo k revolúcii sa v Iževsku zväčšovala Tatárska komunita, čo viedlo k postaveniu dvoch mešít, ktoré ale v 30. rokoch zbúrali. V súčasnosti sú v meste tri mešity, vrátane hlavnej mešity Udmurtska.

Okrem toho existujú v Iževsku aj ďalšie náboženské organizácie: Svedkovia Jehovovi, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, stúpenci Krišnu, Luteráni a iné.

Mešita v Iževsku	Chrám Alexandra Nevského	Sväto-Michalovský kostol

Štátny cirkus Udmurtskej republiky.

Udmurtské národné divadlo opery a baletu

Divadlá

• Udmurtské národné divadlo
• Udmurtské národné bábkové divadlo
• Udmurtské národné divadlo opery a baletu
• Ruské štátne dramatické divadlo Vladimira Korolienki
• Národná filharmónia Udmurtskej republiky
• Národný cirkus Udmurtska
• Divadlo "Mladý človek"

Múzeá

Múzeum a výstavný komplex pomenovaný po ručných zbraniach Kalašnikov

• Národné múzeum Udmurtskej republiky Gerda Kuzebaja
• Udmurtské Republikánske múzeum výtvarného umenia
• Múzeum Dom Gennadija Krasilnikova
• Múzeum stavebných strojov Iževských závodov
• Múzeum a výstavný komplex pomenovaný po ručných zbraniach Kalašnikov
• Exhibičné centrum "Galierieja"
• Galéria "Tvorčeskaja dača"

Kultúrne inštitúcie

Dom priateľstva národov

• Paláce kultúry: Aksion, Vostočnyj, Żelieznodorožnikov, Integral, Metalurg, Mir, Stroitiel
• Dom priateľstva národov (bývalý Palác kultúry Október)
• Domov mládeže
• Palác detskej a mládežnej tvorivosti

Kiná

• Avrora
• Družba
• Iževský Kinoklub
• IžStaľ
• Rossija
• Roliks
• Very Nelly
• Kinomaks

Šport a rekreácia

Ľadový palác IžStaľ, domovský štadión hokejového tímu IžStaľ Iževsk

Iževsk je považovaný za športové centrum Uralu a Povolžia. Obyvatelia mesta majú možnosť robiť 64 športov a cez 84-tisíc ľudí pravidelne cvičí nejaký šport. Vzhľadom k rozvinutej infraštruktúre športu, mnoho ruských športových federácií vyberá Iževsk ako dejisko rôznych šampionátov. V priebehu roka sa tu udeje viac ako 600 rôznych športových udalostí na úrovni obce, okresu, republiky, celoruskej a dokonca i medzinárodnej. Najznámejšou akciou je Iževská puška, kvalifikačný turnaj v ruskej reprezentácie v biatlone.

Z Iževsku pochádza mnoho atlétov svetovej triedy. Obzvlášť známi sú biatlonisti, ktorí sa zúčastňujú rôznych medzinárodných súťaží. Za ich vysokú úroveň ale vďačia aj vynikajúcim zbrojárom v meste. Mesto má tiež svoje futbalové tímy (Sojuz-Gazprom Iževsk a FK Iževsk) aj hokejový tím (IžStaľ Iževsk).

Partnerské mestá

• Córdoba, Argentína (od 13. júna 2006)
• Tatabánya, Maďarsko (od 10. decembra 1992)
• Lusaka, Zambia (od 14. júla 1995)
• Jambol, Bulharsko (od 28. decembra 1999)
• Si-ning, Čínska ľudová republika
• Będzin, Poľsko (od 11. mája 2004)
• Maracay, Venezuela (od 25. júla 2006)
• Tula, Rusko
• Čusovoj, Rusko
• Salt Lake City, USA

Referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Ижевск na ruskej Wikipédii a Iżewsk na poľskej Wikipédii.

Externé odkazy

• Hlavná stránka Iževsku (po rusky)
• Hlavná stránka Udmurtska Archivované 2005-08-28 na Wayback Machine (po rusky)
• Iževské a Kalašnikovo Múzeum (po anglicky)

Ruský portál